Štátni lesníci TANAP-u vysadili tento rok na 140 hektároch takmer 300 000 sadeníc

V tlačovej správe je uvedené, že v rámci jesenného zalesňovania Štátne lesy TANAP-u vysadili dokopy 84 925 stromčekov na ploche 39,40 hektára. „Najväčší, takmer tridsaťpercentný podiel mala jedľa, ďalších skoro dvadsaťpäť percent predstavovali listnaté dreviny ako buk, brest a javor. Zvyšok tvoril smrek, smrekovec a borovica,“ konkretizoval Radoslav Žlkovan z Odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAP-u. Na obnovu lesných porastov použili výlučne sadenice, ktoré zodpovedajú prírodným podmienkam jednotlivých lokalít národného parku.

Stromčeky pochádzali z vlastnej produkcie, lesníci ich vypestovali v Stredisku genofondu drevín Rakúske lúky pri Tatranskej Kotline, odkiaľ ich postupne rozviezli do jednotlivých ochranných obvodov Štátnych lesov TANAP-u, alebo vyrástli priamo pod materským porastom. So zalesňovaním sa v Tatranskom i Pieninskom národnom parku začalo ešte na jar, celoslovenské opatrenia súvisiace so šírením pandémie koronavírusu sa ho dotkli len okrajovo, keďže všetky plánované práce lesníci zabezpečili prostredníctvom zazmluvnených dodávateľov. Pomohli i menšie skupinky dobrovoľníkov. Obnoviť sa podarilo aj plochu spáleniska pod Hrebienkom z apríla tohto roku. Štátne lesy TANAP-u tak tento rok vysadili celkovo 289 789 sadeníc na ploche 142,18 hektára. Okrem toho tatranskí lesníci odevidovali i prirodzené zmladenie na ploche 104,40 hektára, pričom najväčšie zastúpenie mal smrek (49,82 ha), prirodzene sa obnovovali tiež buk, borovica, jedľa, javor horský a smrekovec.

Podľa M. Petránovej sa tatranskí štítni lesníci snažia umelo obnoviť predovšetkým lokality, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje – či už pre nedostatok zdrojov semena alebo nevhodnú genetickú štruktúru materského porastu, prípadne došlo k jeho poškodeniu zverou. Sadenice však vysádzajú aj tam, kde je potrebné urýchlene zastabilizovať porasty napríklad z dôvodu prevencie pred eróziou pôdy. Pri obnove sa snažia využívať predovšetkým prirodzené zmladenie, dopĺňajú len tie miesta a tie druhy drevín, ktoré sa nedokážu prirodzene obnoviť. Popri tom, samozrejme, reflektujú aj prichádzajúce globálne otepľovanie, ktoré pravdepodobne ovplyvní drevinové zloženie na jednotlivých stanovištiach. Prirodzené zmladenie prípravných drevín ako jarabina, breza či osika ponechávajú v porastoch. Výsledkom takéhoto snaženia je prírode blízky les, v budúcnosti vekovo, druhovo a priestorovo diferencovaný, ktorý dokáže lepšie odolávať extrémom počasia či prírodným katastrofám a zároveň je schopný plnohodnotne plniť funkcie, ktoré spoločnosť od neho požaduje. Takéto prírode blízke hospodárenie nie je v Tatrách novotou, praktizuje sa už od vzniku Tatranského národného parku v roku 1949.