Štátni lesníci chovajú rekordný počet zubrov

Zubor lesný bol v minulosti rozšírený nielen v celej Európe i horách Kaukazu, ale hojne žil aj na území Slovenska. V strednej Európe bol vyhubený v 18. storočí, iba v Poľsku sa zachoval vo voľnej prírode až do 20. storočia. V auguste 1923 vznikla Európska spoločnosť pre záchranu zubra. V tom čase žilo na celom svete posledných 56 zubrov, všetky v zajatí. Evidované zubry nechali cieľavedome páriť, v roku 1980 už žilo na celom svete vo všetkých zoologických záhradách, zverniciach a v národných parkoch vyše 2000 zubrov. Znamenalo to preradenie zubra v Červenej knihe IUCN zo štatútu krajne ohrozených živočíchov medzi živočíchy zachránené. Dnes žije v Európe vo zverniciach a vo voľnej prírode približne 4000 zubrov.

Podľa informácií TASR s klesajúcim počtom zubrov vo voľnej prírode na území dnešného Slovenska sa i tu množili pokusy o jeho chov vo zverniciach bohatých šľachticov. Najstarší doklad o chove zubrov vo zvernici na Slovensku pochádza z roku 1568. Posledné súkromné chovy zanikli po roku 1945. Novodobá história chovu zubrov na Slovensku sa začala v roku 1957, keď boli do Vysokých Tatier dovezené dva zubry z Poľska. Bol to známy zubor Putifár a zubrica Pumarka.

Tatranský projekt sa napokon nepodarilo zrealizovať, preto sa začiatkom roku 1958 definitívne rozhodlo začať so stavbou zvernice v lokalite Cerianky pri Topoľčiankach. Prvé zubry do tejto lokality boli privezené vo februári 1958, zubor Bereg a zubrica Beglianka boli darom vtedajšej sovietskej vlády Československej republike. V roku 1959 boli do topoľčianskej zvernice prevezené aj zubry z Tatier. Prvý prírastok v Zubrej zvernici Topoľčianky bol zaznamenaný 1. júna 1961. Bol pomenovaný Sivko, pretože na základe medzinárodnej dohody všetky zubry narodené v Topoľčiankach musia mať meno so začiatočnou slabikou „Si". V súčasnosti sa zubor lesný pomaly navracia do voľnej prírody i na Slovensku, konkrétne v Poloninách, dodáva agentúra TASR.