Srnčiu zver ohrozuje cicavica obrovská

Do jej genetickej štruktúry sa ako prvým v medzinárodnom meradle podarilo

preniknú vedcom z košického Parazitologického ústavu (PÚ) SAV, čo

pomôže pri vypracovaní efektívnych metód identifikácie, liečby a prevencie pred parazitom.

Výsledky dlhoročného výskumu budú riešitelia prezentova na 10. medzinárodnom helmintologickom sympóziu 9. až 14. septembra vo

Vysokých Tatrách, informoval riaditeľ PÚ SAV Pavol Dubinský.

Podľa riešiteľky projektu Marty Špakulovej výskyt cicavice obrovskej prvý raz zaznamenali v roku 1988 na juhu Slovenska na Žitnom ostrove. U jelenej a srnčej zveri napadá pečeň, čo oslabuje zvieratá a spôsobuje často ich úhyn. Stavy zvierat sú potom decimované a znížená je aj kvalita poľovníckych trofejí. Ako prevencia sa zatiaľ využíva špeciálne medikamentózne liečivo podávané

počas zimného prikrmovania. Vďaka nemu sa podarilo jej výskyt u jeleňov a srncov zníži z pôvodných 80-90 percent iba na 30 percent. Hostiteľom tohto nebezpečného parazita však môžu by hospodárske zvieratá, najmä ovce a kozy. Pre človeka mäso z napadnutých zvierat nie je nebezpečné a výskyt cicavice obrovskej u ľudskej populácie zatiaľ nezaznamenali.

Vedecký výskum cicavice obrovskej (Fascioloides magna) je podľa Špakulovej významný a dôležitý aj preto, že ide o takzvaného invázneho a migrujúceho parazita, ktorý sa šíri po Dunaji v smere jeho toku i proti prúdu. Zasahuje už do Rakúska a Chorvátska a objavi sa môže čoskoro aj v Rumunsku či Nemecku. Výskyt už zaznamenali v 60. rokoch minulého storočia aj v stredných a južných Čechách.

Do Európy bola cicavica obrovská, pripomínajúca tvarom 8 až 10 centimetrov veľký vavrínový list, zavlečená zo Severnej Ameriky do Talianska s jeleňom wapiti v 19. storočí. Podľa M. Špakulovej existujú záznamy o tom, že ešte pred 30 rokmi konzumovali tohto červa, bohatého na bielkoviny a tepelne

spracovaného na spôsob zemiakových lupienkov, v americkom meste New

Orleans.

(zdroj: tasr)