Slovenská lesnícka komora: dokedy bude envirorezort presadzovať skupinové záujmy na úkor ľudí v regiónoch?

Citujeme ďalej z tlačovej správy Slovenskej lesníckej komory, ktorú zaslal včera portálu Lesmedium.sk jej predseda Ing. Milan Dolňan:

„Príkladom nesystémového prístupu MŽP v ochrane prírody je aj presadzovanie a podpora odborne neodôvodniteľnej a hlavne s vlastníkmi a správcami neprekonzultovanej zonácie NP Muránska planina. Namiesto toho aby MŽP vytvorilo podmienky pre vybudovanie základov efektívnej, proporčne vyváženej, udržateľnej a ekonomicky únosnej ochrany prírody na Slovensku, naďalej  presadzuje návrh zonácie NP Muránska planina, ktorý nezodpovedá reálnemu stavu a reálnym možnostiam územia. Ide o administratívno – politický zámer umelo napasovať nevhodné územia do kategórie II. národný park podľa IUCN.

Hľadí sa len na jedno kritérium – podiel bezzásahového územia. Všetky ostatné kritériá sú hrubo znásilňované a územie Muránskej planiny im nezodpovedá a nikdy nezodpovedalo. Potvrdilo to aj hodnotenie národných parkov na Slovensku, realizované ŠOP SR. Či dnes už platí niečo iné? Z pojmu „národný park“ sa stala modla, ktorú je potrebné obhajovať aj za cenu toho, že množstvo ľudí v regióne príde o prácu, ktorou živia svoje rodiny. Nikto zo Slovenskej lesníckej komory nie je proti chráneným územiam, ale nech zodpovedajú príslušnej kategórii. Či prírodný park je menej hodnotné územie? Do novely zákona o ochrane prírody sa potom načo dostalo ustanovenie o prírodných parkoch?

To že ochrana prírody  zvolila nevhodný systém presadzovania spôsobu ochrany, deklaruje veľké množstvo zásadných pripomienok dotknutých subjektov zaslaných príslušnému orgánu štátnej správy, ako aj nevôľa, s ktorou bol zámer prijatý nie len vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ale aj orgánmi dotknutých samospráv. Zarážajúci je pri tom fakt, že vo finálnom návrhu ŠOP neboli akceptované ani dohodnuté pripomienky a požiadavky subjektov, s ktorými bolo v štádiu príprav dokumentu „rokované“. Predložený návrh je pritom zásadne odlišný od toho, ktorý bol s dotknutými prerokovávaný v prípravnom procese. Aj toto je dôkaz o tom, akú váhu prikladá životné prostredie oprávneným požiadavkám a očakávaniam  obyvateľov dotknutého regiónu.

Dnes nám ostáva len očakávať, že nové vedenie rezortu životného prostredia zvolí spôsob ochrany prírody pre človeka a nie pred človekom a na úkor človeka. Len takto je možné docieliť dlhodobú udržateľnosť priaznivého stavu prírody na Slovensku.“