Rozhovor: „Nároky na lesníkov sa zvyšujú. Mali by využiť najnovšie poznatky a prístupy“

Nedávno poslanci mestského zastupiteľstva v hlavnom meste rozhodli, že bratislavské mestské lesy budú zónované s dôrazom na rekreačnú funkciu. V jednej z troch zón má byť úplne vylúčená ťažba, čo ale z lesníckeho hľadiska znamená, že tieto lesy bez aktívneho a odborného lesníckeho prístupu pri výchove a obnove lesných porastov postupne stratia funkciu a hodnotu, ktorú majú v súčasnosti a pre ktoré sú vyhľadávané ako vhodný cieľ prímestskej každodennej rekreácie. Ako vnímate rozdielny pohľad lesníkov a nelesníkov (samospráv, neziskových organizácií a občianskych združení, štátnej ochrany prírody) na manažment lesov v blízkosti mestských aglomerácií?

„Bratislavský lesopark je už minimálne 25 rokov vnímaný ako športový a rekreačný les, teda mestský lesopark pre Bratislavčanov. Citlivosť ľudí na mestský lesopark v Bratislave sa zvýšila na prelome tisícročí, keď sa tam ťažilo okolo 60 až 100 000 kubíkov dreva ročne. Podarilo sa to zmeniť pred ôsmimi rokmi, keď mestské zastupiteľstvo prijalo uznesenie, že sa ťažba zníži na jednu pätinu pôvodného objemu ťažby, čiže niekde medzi 15 až 20 000 kubíkmi. A aj to berieme ako ťažbu poškodených drevín alebo drevín, ktoré treba revitalizovať, aby boli jednotlivé funkcie v koordinácií. ZDS bolo pri rozhodnutí o vyhlásení bratislavského lesoparku za les osobitného určenia, v ktorom sa zvýšila ochrana lesa a boli zadefinované plochy s reguláciou ťažby. Je to mestský les, ktorý má v prvom rade rekreačnú funkciu. Lesníci majú byť podľa môjho názoru niečo ako jeho záhradníci. Je to myslím veľká výzva pre lesníkov a lesníctvo vo vzťahu k vnímaniu ich práce vo verejnosti.  Považujem za nevyhnutné komunikovať s vlastníkmi aj užívateľmi lesov. Lesníci v tomto dialógu môžu zohrať veľkú rolu, ak sa stanú lesníci a lesnícke organizácie výhradne odbornými a nezávislými.“

Nedávno sa predstaviteľ známej ochranárskej organizácie vyjadril, že nepriateľmi ochranárov nie sú lesníci, ale developeri, pretože sa snažia a mnohokrát sa im to na Slovensku aj darí, umiestniť svoje projekty do lokalít, ktoré majú hodnotu z lesníckeho aj ochranárskeho pohľadu. Aspoň dva príklady za všetky: Vysoké Tatry a Podhradová v Košiciach. V prvom prípade boli developeri viackrát úspešní, v druhom zatiaľ nie. Združenie domových samospráv si už získalo meno subjektu, ktorý v územných a stavebných konaniach presadzuje environmentálne riešenia s časovým presahom do budúcnosti, aby slúžili aj generáciám, ktoré prídu po nás. Je združenie aktívne aj v takých konaniach, ktoré sa dotýkajú záujmov lesného hospodárstva a ochrany prírody?

„ZDS je veľmi aktívne v konaniach nielen z pohľadu lesníctva, ale aj z pohľadu ochrany prírody a krajiny. Do týchto konaní sa snažíme predovšetkým dostať pohľad bežného človeka. Užívateľom lesov je široká verejnosť, ktorá má iný pohľad, nároky a očakávania a tie treba zosúladiť s lesníctvom a ochranou prírody a krajiny. Vysoké a Nízke Tatry nie sú pokryté minimálne 500 rokov prírodnými lesmi, pretože lesy v nich sú pretvárané a ovplyvňované človekom. Na prelome 18. a 19. storočia boli Tatry top lokalitou pre rekreáciu šľachty v Rakúsku - Uhorsku. Boli vyhľadávanejšie ako Alpy. Z tohto obdobia pochádzajú stavby hotelov, chát a liečebných ústavov. Bola to prvá zlatá éra Tatier. Ďalšia vlna rozvoja Tatier prišla na začiatku minulého storočia. Budovali sa tam lanové dráhy. Do tohto obdobia spadajú prvé moderné zásahy v Tatrách. Pokračovali v 60-tych rokoch majstrovstvami sveta v lyžovaní, uvažovalo sa dokonca o zimnej olympiáde. Tatry boli turistickým centrom strednej Európy. Ak hovoríme o tom, že Tatry sa majú rozvíjať ďalej, tak treba povedať, že iba developerský prístup je schopný zabezpečiť komplexný rozvoj Tatier a naopak, zasa len developeri môžu mať svojou činnosťou negatívny vplyv na prírodu Tatier.

Pojem developer bol zvulgarizovaný a začal sa stotožňovať s pojmom záškodníka. Žiaľ, častokrát aj oprávnene. Riešením je komunikácia s developermi. Partnermi developerov by mali byť nielen orgány lesného hospodárstva a štátnej ochrany prírody, ale aj občianske združenia. Ich partnerstvo musí byť založené na odbornosti a vyvážení ekonomického vplyvu a vplyvu na ochranu a tvorbu životného prostredia. ZDS sa snaží byť takýmto partnerom. Chceme byť partnerom investorov nie v biznise, ale v pridanej hodnote krajiny. Zaviedol som napríklad pojem envirozisk. Investorovi ide o peniaze a nám o novo vysadené stromy, o udržanie zelených plôch, o ochranu krajiny. Ak si nastavíme partnerstvo tak, že investor má zisk z podnikania a my pre krajinu tento envirozisk, tak si myslím, že je to model, ktorým je možné vyvážene formovať krajinu.  

O Tatry sa treba starať. Nie je to lacná záležitosť, treba na to zarobiť tak, aby sa neškodilo turizmu ani prírode. Máme skúsenosti, že väčšina investorov nemá problém investovať aj do ochrany prírody. Ak si budú ochranári hájiť iba svoje záujmy, lesníci svoje a developeri svoje, tak sa nikam nedostaneme. Všetky tieto záujmy treba koordinovať a vyvažovať.

Čo sa týka samotných lesníkov, myslím, že nároky na nich sa neustále zvyšujú a oni nie sú na tento tlak pripravení; ako mnohé iné profesie u nás obrazne povedané zaspali. Myslím, že je to výzva, ktorú je možné zvládnuť aj tak, že nebudú dobiehať zameškané, ale využijú najnovšie poznatky a prístupy; to by im mali pomôcť zvládnuť stredné a vysoké školy lesnícke a ekologické.“

Máte dostatok skúseností z niekoľkoročného pôsobenia pri obhajovaní verejného záujmu v posudzovaní a schvaľovaní developerských projektov vo všetkých častiach Slovenska. Čo považujete za rozhodujúce v úspešnom presadzovaní riešení, ktoré prispievajú k zvyšovaniu kvality života u nás? 

„Myslím si že naše ZDS je na Slovensku úspešné. Väčšina nových projektov a stavieb má kvalitné a rozsiahle sadové úpravy, parky, zelené strechy. Nie sú tam samé od seba, vybojovali sme tento úspech v ZDS tým, že sme mali rovnaké nároky na všetky developerské projekty. Riaditeľ jednej stavebnej spoločnosti mi totiž pred časom povedal, že oni vedia o zelených riešeniach, ale nerobia ich, lebo to od nich nikto nechce a nie je to na Slovensku štandard. Ja som si jeho slová veľmi dobre zapamätal. A tak začalo naše združenie tieto veci vyžadovať od každého, aby sa stali štandardom, aby sa investori nemohli vyhovárať, že to nikto od nich nechce. Za ostatné štyri roky sme zmenili prístup investorov. Nedovolia si navrhnúť projekt, ktorý by nemal park a pomerne kvalitné sadové úpravy.  Musia sa tiež venovať moderným a inovatívnym prístupom v stavebníctve, smerujúcemu k lepšiemu nakladaniu s vodami, aspoň z časti nastaviť stavbu ako súčasť obehového hospodárstva, venovať sa energetickej efektívnosti a napokon aj separovaniu odpadu so zodpovednosťou za jeho zhodnocovanie. To nie je málo a väčšina to v nejakej miere zvláda..  

Životným prostredím nie je len príroda, ale aj mesto, preto sa snažíme spolupracovať aj so samosprávami miest. Zelené plochy boli v mestách odnepamäti. Tieto vymoženosti v developerských projektoch pritom nesmú byť len pre elitu, ale pre každého. Jedným zo siedmich divov sveta boli Semiramidine vysuté záhrady – staroveký developerský megaprojek,t určený len pre vládkyňu; dnes si tento “luxus“ aj vďaka nám môžu užívať bežní ľudia. Prispievame tak k reálnemu rastu blahobytu obyvateľov slovenských miest a teda aj k sociálnemu rozmeru. Jedna z definícií trvalo udržateľného rozvoja je ekonomický rast v súbehu so sociálnym rastom a zlepšovaním životného prostredia. Málokto vie, že ho máme dokonca zakotvený v Ústave (čl.55).

Vytvárame tlak na developerov, ale súčasne s nimi spolupracujeme, aby nielen zarábali peniaze, ale zároveň aj vytvárali kvalitné životné prostredie pre ľudí budovaním zelených plôch pre pocit života v zdravom a zelenom meste, pre zvyšovanie reálneho blahobytu ľudí a zlepšovanie ich sociálnej situácie. Alebo lepšie povedané, zarábali tým, že zlepšujú situáciu bežných ľudí a zlepšovali životné prostredie. Hodnota takýchto projektov z trhového hľadiska je vyššia, takíto developeri sú na trhu konkurencieschopnejší a žiadanejší. ZDS teda na jednej strane chráni ekologické záujmy ľudí a na strane druhej pomáha investorovi v jeho komerčných záujmoch a dozerá, aby tieto záujmy neboli v rozpore ale pracovali jeden pre druhého.“  

Jozef Marko