Reakcia agrorezortu na aktuálne problémy s obhospodarovaním lesov: Lesníci si musia osvojiť prírode blízke spôsoby hospodárenia v lesoch

Dobrý deň.
Celý profesný život som aktívne pôsobil v hospodárskej úprave lesov (HÚL) či už ako projektant Programov starostlivosti o lesy , metodik hospodárskej úpravy lesov s pôsobnosťou pre celé Slovensko. S kolegami NLC ÚHÚL, NLC ÚHÚL, Lesov SR, TU Zvolen a inými lesníckymi štátnymi i neštátnymi subjektmi riešili aktuálne problémy ale aj inovatívne postupy súvisiace s trvaloudržateľnýn obhospodarovaním lesov.
Nemám problém a v žiadnom prípade sa nemôžem stotožniť s tým že niekto má zásadné výhrady k spôsobu založenia lesných porastov v minulom storočí resp. že sú obhospodarované tradičným spôsobom . Ale ten tradičný spôsob už minimálne v 50-tich rokoch minulého storočia bol založený a realizovaný v súlade s príslušnými modelmi hospodárenia zohľadňujúcimi všetky prírodné, stanovištné a požadované funkcie príslušných lesných porastov.
Už vtedy sa lesné hospodárske plány vyhotovovali v akcentom že konkrétny lesný porast konkrétnym hospodárskym opatrením zabezpečuje všetky požadované funkcie, nielen tú jednu sprofanovanú – produkciu dreva. Už vtedy bol a neustále je súčasťou plánu prieskum ochrany lesa, poľovnícky prieskum, typologický – ekologický prieskum a iné. Prečo. Lebo už vtedy , pri tradičnom plánovaní a následnom obhospodarovaní sa dbalo na trvaloudržateľnom obhospodarovaní lesov (nie neobhospodarovaní), už vtedy platila zásada, dodnes platí že celkový predpis ťažby nesmie byť väčší ako prírastok, že sa pri obnove lesa musí dodržiavať stanovištne vhodné obnovné drevinové zloženie ktorého uplatňovaním sa na Slovensku postupne upravuje drevinové zloženie v prospech požadovaného.
Na margo uplatňovania postupov na prechod lesa vekových tried k uplatňovanie prírode blízkych spôsobov hospodárenia lesov musím podotknúť že NLC a Lesy SR už minimálne 8 rokov v pri obnove PSL na tisíckach ha uplatňuje postup na vytvorenie trvalovoacetážovývh porastov s dlhou obnovnou dobou uplatnením podrastového hospodárskeho spôsobu výberom jednotlivých stromov alebo malých skupín. No požadovaný súbor cca 8 kritérií umožňujúcich zaradenie lesného porastu do tejto skupiny porastov mnohé z nich vylučujú a tie je možné naďalej obhospodarovať „klasicky“. Aj uplatnenie toľko súčasnosti preferovaného výberkového hospodársky spôsobu , ktorý na 100% spĺňa súčasné požiadavky prechodu od lesa vekových tried má svoje striktné kritériá a obmedzenia. Nie je ho možné uplatniť kde sa komu zachce. Ale na to nikto v súčasnosti poriadne neupozorňuje. A že to súvisí aj s ekonomikou, permanentným zvýšením nákladov na obhospodarovanie o tom sa nehovorí, najmä keď financie na zvýšené náklady by mal obhospodarovateľovi poskytnúť štát.
Čo sa plnenia všetkých pre človeka a spoločnosť potrebných funkcii ktoré les odnepamäti plní, plní lepšie ak je rozumne obhospodarovaný , vlastník lesa a jeho obhospodarovateľ ich poskytuje spoločnosti roky rokúce zadarmo a v súčasnej dobe nedostane ani slovko poďakovania, skôr mu napľujú do tváre alebo ho osočia že sa opováži vo svojom lese hospodáriť. Škoda že o spoplatnení aspoň minimálnych úžitkov ktoré vlastník lesa teda aj štát poskytuje občanom zadarmo sa len minimálne 20 rokov hovorí a sľubuje.
O tom ako plnia naše lesy svoje funkcie, v akom priaznivom stave miery prirodzenosti sú a ako si ich permanentne zlepšujú vypovedajú výsledky Národnej inventarizácie a monitoringu lesa.
S pozdravom Kornel Ruman