Príbeh na Nový rok 2021: Želanie na celý život

Každý zarecitoval to svoje. Boli sme ešte takí malí huncúti, takže jediné, čo nás zaujímalo, aby sme to mali čo najskôr za sebou. Ja by som si však teraz, keď si opäť čítam tie prekrásne verše po toľkých rokoch a s týmto rozumom a skúsenosťami veľmi želal, aby sme život v tejto nádhernej krajine nemali nikdy za sebou. Hoci to možné samozrejme nie je, aby sme boli aspoň vďační za to, že tu môžeme žiť.

Básnik napísal ódu na naše hory, rieky, doliny aj roviny. Každý kraj v tejto krajine má vskutku osobité čaro, atmosféru, vône a zvuky. Nikdy nezabudnem na to, ako som ja, chlapec z „horňákov“, teda z Považia, chodil na prázdniny k starým rodičom ku Bratislave, teda na „dolňáky“. A potom, keď som sa prisťahoval pred viac ako štvrťstoročím do Košíc, zacítil som tie isté letné, sýte, dráždivé vône, ktoré sálala rovina pri Bratislave, keď som bol malý a ktoré sála aj rovina v bezprostrednom okolí Košíc.

Pritom úplne inak mi voňal a stále inak cítim môj rodný kraj. Všetky miesta, teda kde som sa narodil a vyrastal, kde som prázdninoval, kde som pracoval a kde žijem, ale vnímam navlas rovnako. Ako miesta, kam patrím, ktoré mám rád. Viem, že na všetkých týchto miestach žijú ľudia, ktorým rozumiem, poznám ich a som jeden z nich. Preto dnes o sebe hovorím, že nie som ani Stredoslovák, ani Východniar, ale celoSlovák, ktorý sa ako doma cíti kdekoľvek na Slovensku.

Je to nádherný pocit. Keď som mal osem rokov a recitoval som „aká si mi krásna, ty rodná zem moja“, nevedel som o zmysle týchto slov takmer nič. Dnes, keď mám už pár rokov po päťdesiatke cítim, že viem o nich všetko.

A tento pocit prajem v začínajúcom roku 2021 vám všetkým. Aby vás napĺňal každý deň. Po celý život.

Horám a lesníkom zdar!

Jozef Marko

Redaktor časopisu LES & Letokruhy, šéfredaktor lesníckeho webového portálu Lesmedium.sk a komunikačný špecialista LESMEDIUM SK s. r .o.

Peter BELLA-HORAL

NÁVRAT

Aká si mi krásna,

ty rodná zem moja!
Krásne i tie hory,
kol teba čo stoja;
krásno i to nebo
nad tými horami:
žehnám ťa, vítam ťa
vďačnými slzami.

Ty hora zelená,
čo šumieš nado mnou,
jak bys mi nôtila
piesenkou čarovnou;
ty úboč zakvitlá
divými ružami:
žehnám ťa, vítam ťa
vďačnými slzami.

A ty Váh, biely Váh,
potoku môj horný,
čo sa tak ligotáš
ako pás strieborný;
vy brehy porastlé
bielymi brezami:
žehnám vás, vítam vás
vďačnými slzami.

Rozkošné doliny,
v dolinách rovniny,
vy moja kolíska
i mojej rodiny,
rovniny posiate
drobnými mestami:
žehnám vás, vítam vás
vďačnými slzami.

A ty ľud premilý,
čo orieš na stráni,
tvoje nech mozole
ruka božia chráni,
a nech ťa poteší
lepšími časami:
žehnám ťa nastokráť
mojimi slzami!