Pre obyvateľov okolia Muránskej planiny rozvoj agrolesníctva namiesto zakonzervovania bezzásahu?

Tunajší obhospodarovatelia lesov a miestni obyvatelia nechápu, ako mohli ochranári predložiť návrh zonácie národného parku v katergórii IUCN II s rozšírením bezzásahu na 50 percent výmery chráneného územia, ktorý je v príkrom rozpore s tým, čo hlásajú na náučnej tabuli. Okrem toho, v Príručke k prideľovaniu manažmentových kategórií chránených území podľa IUCN (International Union for Conservation of Nature – Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov) je hlavným kritériom pre vyhlasovanie tejto kategórie národného parku prítomnosť ekosystémov, ktoré boli len veľmi málo, alebo neboli vôbec pozmenené využívaním človekom alebo osídlením. A to rozhodne nie je prípad Muránskej planiny.

Obyvatelia regiónu v okolí Muránskej planiny navyše považujú postavenie návrhu zonácie národného parku na tom, že 84 percent územia patrí štátu, za násilné. Argumentujú, že aj oni sú predsa obyvateľmi tohto štátu a s neodborne pripraveným návrhom zonácie nesúhlasia a súhlasiť nikdy nebudú. Majú silný vzťah k lúkam a pasienkom na planine a chcú ich zveľaďovať. Od štátu preto očakávajú, že odmietne zakonzerovanie súčasného stavu, navrhovanom ochranármi a naopak, podporí rozvoj agrolesníctva, pre ktoré sú na Muránskej planine historicky vytvorené ideálne podmienky. Napokon, Európska únia plánuje masívnu finančnú podporu agrolesníckych postupov a aj minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa verejne vyjadril, že rozvoj agrolesníctva má jeho plnú podporu.

Muránska planina tak má možno veľkú šancu byť namiesto konzervy samovývoja názorným príkladom rozvoja agrolesníctva ako účinného prostriedku podpory života na vidieka a návratu pracovných príležitostí do regiónov, spätých s pôdou, lesom a prírodou. Zvlášť, keď vidiečania, ktorí v nich žijú, odmietajú scenár, podľa ktorého by sa okolia ich domovov mali stať iba rekreačnými zónami pre obyvateľov miest.

Jozef Marko