Ochranársky spor o hranice Karpatských bukových pralesov

Lesoochranárske zoskupenie VLK na sociálnej sieti uvádza, že preradením vodnej plochy v rezervácii Morské oko a časti lesov v rezervácii Kyjovský prales do "ochranného pásma" sa umožní ťažba dreva, poľovanie a výstavba ciest. O znížení bezzásahovej zóny v Kyjevskom pralese v hromadnej pripomienke hovoria podľa TASR aj Tomáš Vida z neziskovej organizácie Aevis, Rastislav Mičaník z iniciatívy My sme les, aj Milan Janák a Michal Filípek zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) Slovensko. Tí tiež tvrdia, že návrh umožňuje v nárazníkovej zóne pokračovanie aktuálneho "devastačného hospodárenia".

Envitorezort však vysvetľuje, že v Kyjovskom pralese sa nemení zaradenie do 5. stupňa ochrany prírody, teda bezzásahového územia - ide len o rozdelenie na jadro a nárazník podľa terminológie UNESCO. "Jadro je 290 hektárov a zvyšok je ochranný nárazník. No v oboch prípadoch ide o bezzásahové územie a na tom kategorizácia v rámci UNESCO absolútne nič nemení," uviedol pre TASR hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák. Rešpektovanie bezzásahového územia prisľúbili aj Vojenské lesy SR, ktoré územie Kyjevský prales spravujú.

Čo sa týka rezervácie Morské oko, časť sa nachádza v jadrovej bezzásahovej zóne. Asfaltová cesta, parkovisko pred vstupom do rezervácie, historický kaštielik a dve chaty sa nachádzajú v striktnej nárazníkovej zóne a v štvrtom stupni ochrany. Na svojom webe to uvádza Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR. Ani v jednej zo zón podľa štátnych ochranárov nebude možná ďalšia výstavba ani rozvoj turistických aktivít, ako tvrdia aktivisti z LZ Vlk.

Ministerstvo tiež odmieta, že by aj v novom návrhu bol rozpor medzi textovou a mapovou časťou, na čo upozorňuje LZ VLK. "Výmery boli stanovené na základe presných mapových vrstiev, digitálne spracovaných na jednotky priestorového rozdelenia lesa. Mapa bola vygenerovaná na základe týchto podkladov," vysvetlil pre TASR T. Ferenčák.

Výmera jadrovej bezzásahovej zóny pralesov bude podľa ministerského návrhu 4 450 hektárov. Okrem toho bude okolo územia ochranné pásmo - striktná nárazníková zóna s výmerou 2 325 hektárov. Okolo nej bude širšia nárazníková zóna, kde sa bude môcť hospodáriť len v obmedzenej forme v súlade s princípmi prírode blízkeho spôsobu obhospodarovania a dohodnutými kritériami pre tieto územia. Bude mať výmeru viac než 13 100 hektárov. Ministerstvo životného prostredia predložilo minulý týždeň návrh do skráteného medzirezortného pripomienkového konania

Karpatské bukové pralesy na Slovensku a Ukrajine pribudli do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v roku 2007. Do zoznamu UNESCO sa zapísalo desať pralesových lokalít. Z nich štyri sú na území Slovenska - lokality Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat. Pralesy sú reťazou ostrovov pôvodného lesa, ktorý rástol tisícky rokov. Celá lokalita pozostáva zo 78 komponentov (vrátane slovenských), ktoré sa nachádzajú na území 12 európskych štátov.