Prihlásiť

Ochranári by sa mali poučiť a nie obviňovať z vlastných chýb lesníkov

Nedávno som si prečítal informáciu o tom, ako ochranári idú zachraňovať staré 300-ročné lesy v Rumunských Karpatoch. Tí istí, ktorí „zachránili“ aj naše. Po kalamite z 19. novembra 2004, kedy len v centrálnej časti Nízkych Tatier bolo v priebehu pár hodín na zemi 300 000 m3 dreva, došlo k javom, z ktorých by sme sa mohli poučiť.

Doporučený Kalamita v lokalite Pošova Mlynná pred spracovaním Foto Milan Dolňan Kalamita v lokalite Pošova Mlynná pred spracovaním

Zhruba polovica dreva bola v sprístupnenej časti a ihneď, bez zdržiavania začalo spracovávanie pováľaných a polámaných stromov. V tých svahoch to netrvá mesiac ani dva, no kalamita bola spracovaná a dnes tu rastie nový les. Pri ceste z Brezna na Čertovicu rastie les vpravo aj vľavo. Na liptovskej strane bývalé vedenie urbáru konzultovalo postupy s ochranou prírody. Stratili tak tri roky a výsledok pozná celé Slovensko. Pritom tam v tom čase padlo 10 000 m3, čo je 30-násobne menej.

Najcennejší les odolal vetru, ale lykožrútovi nie

No poďme späť na južnú stranu. Druhá polovica územia a kalamity - dolina pod Ďumbierom, nebola sprístupnená. Tu sa na rozhodnutie orgánov ochrany prírody čakalo cca 900 dní, čiže takmer tri roky. Súhlasy na spracovanie kalamity boli vydané až po odvolávaní a po následnom rozklade ministra životného prostredia. Vietor vylámal a vyváľal pekné zmiešané lesy – smreky, jedle aj buky. No zostalo to cenné – horná hranica lesa, tvorená prstencom starých smrekov vo veku 200 – 300 rokov. A tu je to poučenie. Tento najhodnotnejší les odolal vetru a chránil nižšie položené lesy naďalej. Neodolal však opakovaným rojom lykožrútov, ktoré sa tu premnožili a zabili starý les, aký naši ochranári prírody v Rumunsku tak obdivujú.

Všetci sme vedeli, že sa tak stalo chybou ochrany prírody, ktorá nedovolila urýchlene spracovať kalamitnú hmotu, ale umožnila lykožrútovi vytvoriť minimálne šesť obrovských generácií. Mysleli sme si, že je to dostatočné poučenie pre našu spoločnosť aj médiá, a takýchto chýb sa vyvarujeme. Mysleli sme si, že je to posledný klinec do rakvy takéhoto spôsobu ochrany prírody. V roku 2014 po desiatich rokoch najvyšší štátny ochranár na obhajobu v televíznych novinách uviedol, že nik nemohol predpokladať, že sa v týchto polohách podkôrny hmyz premnoží. No my lesníci, a to hneď na zasadnutiach krízového štábu v novembri 2004 sme to predpokladali, a v každom hlásení sme na to opakovane upozorňovali. V archívoch médií sú o tom dôkazy.

Ochranári z vlastných chýb obviňujú lesníkov

A čo sa stalo potom? Zmena agendy, alebo jej úprava zo strany ochrany prírody, ktorá namiesto priznania vlastných omylov hlása, že za miznúce lesy môžu lesníci, že vznikajú veľké plochy bez starého lesa, že lesníci rúbu a drancujú naše lesy. Svoju chybu, zlý experiment nepriznávajú, ba ani s odbornou lesníckou verejnosťou nekomunikujú. Naopak, útočia proti nej, znevažujú ju a kriminalizujú.

Mimochodom, pod prekrásnymi 300-ročnými smrečinami sme mali aj my rajský pocit. Boli to mimoriadne cenné porasty. Pod odhrnutí hrabanky sme však často nachádzali čiernu zem, pozostatky pálenia dreveného uhlia. Predošlé lesy tu boli vyrúbané a využité pre potreby baníctva. Následne obnovované človekom v spolupráci s prírodou už v časoch vplyvu tereziánskych zákonov a s priamou účasťou lesníckej osobnosti J. D. Matejovie.

Tieto lesy nezmyselne padli vplyvom premnoženého podkôrneho hmyzu a čo horšie, hlúpeho ľudského rozumu. Neboli by tu na veky. Už nefruktifikovali, boli prestarnuté, málo akumulovali uhlík, ale ešte odolali vetru. Ľudským pokusom nie. Vedeli sme o tom už pár rokov predtým, že hornú hranicu lesa nám treba obnovovať, čo nie je bežné. Preto sme v spolupráci s Výskumným ústavom lesného hospodárstva Národného lesníckeho centra vypracovali projekt obnovy hornej hranice lesa a v roku 1996 sme ho začali napĺňať. Tento projekt bol po dvoch rokoch nezmyselne ukončený orgánmi ochrany prírody. Zasa zlé rozhodnutie. Novozaložené lesy po odumierajúcich starých stromoch, obnovené v kotlíkoch, samozrejme disturbancie vetra z roku 2004 a následne podkôrneho hmyzu v zdraví prežili a dnes už plnia všetky funkcie lesa. Je na škodu, že aj v Rumunsku musia stratiť zdravý rozum a prísť o svoje cenné lesy, lebo pokusy ochranárov pokračujú aj tam...

Ing. Milan Dolňan, prezident Slovenskej lesníckej komory

Naposledy zmenené: pondelok, 04 november 2019 07:17
Prečítané: 2182
(0 hlasov)

Komentárov   

+4 # Marián Jasík 2019-11-06 20:24
Pozdravujem všetkých čítajúcich,

urobil som to čo robím len výnimočne a síce zaregistroval som sa, aby som mohol pridať komentár k článku Ing. Dolňana, prezidenta Slovenskej lesníckej komory.

Môj komentár bude stručný - v článku sú uvedené nepravdy a zavádazjúce informácie nedôstojne prezidenta LK. Viem o tom niečo, ako riaditeľ Národného parku Nízke Tatry som bol pri všetkých jednaniach v tej dobe. Nemá zmysel tvrdenia v článku rozoberať, lebo ak niekto potrebuje udržiavať svojich v bojovom naladení tak arumenty nepomôžu..Ak je záujem o skutočnú diskusiu novinári riadici sa základnými pravidlami novinárčiny vedia ako na to. Pekný deň všetkým M.Jasík
-3 # Peter26 2019-11-04 16:12
Možno by sa mohli poučiť lesníci z vlastných chýb a uvedomiť si, že prvotnou príčinou akýchkoľvek kalamít jednovekých monokultúrnych plantáží je fakt, že sa nejedná o prirodzené lesy, ktorých charakteristickým znakom je mnohovekosť drevín, ktoré tvoria minimálne tri etáže lesného ekosystému, ktorý voláme les. Takýto les je schopný odolať tak biotickým ako poveternostným narušeniam.

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

Názor: Vojna volov pod Poľanou

Názor: Vojna volov pod Poľanou

O čom sa píše

Nečakajte, že bude nasledovať reportáž z nejakého ródea alebo súťaže volských záprahov, ktoré využívali v nedávnej minulosti a možno ešte i v súčasnosti využívajú obyvatelia...

Prečítajte si viac
Veľká beseda o PBOL v decembrovom vydaní LES & Letokruhy

Veľká beseda o PBOL v decembrovom vydaní LES & Letokruhy

O čom sa píše

V lesníckej prevádzke sa stala skratka PBOL (prírode blízke obhospodarovanie lesov) pre mnohých lesníkov synonymom výberkového spôsobu hospodárenia, pestovania trvalo viacetážových...

Prečítajte si viac
Glosa: Chvála drevu, a nielen jemu

Glosa: Chvála drevu, a nielen jemu

Aktuálne

Stál som tam v nemom úžase. Drevená podlaha z 15. storočia vyzerala ako nová. Jej položenie v knižnici v Katedrále sv. Martina v Spišskej...

Prečítajte si viac
Dohodnú sa po dvanásťročných naťahovačkách na vyhlásení PR Pralesy Slovenska?

Dohodnú sa po dvanásťročných naťahovačkách na vyhlásení PR Pralesy Slovenska?

Aktuálne

Návrh na vyhlásenie prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska plánuje Ministerstvo životného prostredia SR predstaviť čo najskôr. Mal by pokryť všetky vzácne...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex Agrokomplex.sk