NLC: Projekt GREENWOOD zdôraznil význam dreva

Uvádza sa v nej, že najvyššie svetové fóra v boji proti zmene klímy podporujú produkciu dreva a výrobkov z dreva, vyrobených trvalo udržateľným spôsobom ako výrobkov šetrných k životnému prostrediu. Zdôrazňujú tým environmentálne prínosy produkcie a využívania dreva, ktoré považujú za ekologický, obnoviteľný a strategický materiál budúcnosti. Prostredníctvom ukladania uhlíka v lesoch, jeho viazaním v produktoch z dreva a náhradou neobnoviteľných surovín, ktoré sú vyrábané s väčšou „uhlíkovou stopou“, sa chráni atmosféra Zeme. Jedným z medzinárodne uznaných opatrení na zmierňovanie negatívnych dopadov zmeny klímy je zvyšovanie množstva uhlíka uloženého v produktoch z dreva.

Na riešenie otázok spojených s efektívnym využívaním dreva ako obnoviteľnej suroviny v kontexte zelenej ekonomiky a bioekonomiky v podmienkach SR Národné lesnícke centrum a Technická univerzita vo Zvolene riešili v rokoch 2015-2019 spoločný projekt financovaný Agentúrou na podporu výskumu a vývoja MŠVVaŠ SR. Hlavným cieľom projektu GREENWOOD bola optimalizácia a racionalizácia využívania dreva v SR a jeho prínos k napĺňaniu cieľov a princípov zelenej ekonomiky a bioekonomiky. V rámci výskumu sa identifikovali a kvantifikovali aktuálne toky dreva v SR a faktory ovplyvňujúce producentov surového dreva a jeho spracovateľov v celom reťazci od produkcie suroviny, až po výrobu základných výrobkov z dreva ako sú rezivo, dyhy, drevné panely a papier.

Prínos lesnícko-drevárskeho komplexu k rozvoju bioekonomiky sa stanovil prostredníctvom zhodnotenia schopnosti sektora viazať a ukladať uhlík vo výrobkoch z dreva. Na základe výsledkov analýz vývoja a prognóz ťažby dreva a zahraničného obchodu surového dreva sa vypracoval základný, tzv. referenčný model tokov dreva v Slovenskej republike. Alternatívne varianty tokov dreva vychádzali z navrhovaných zmien na zvýšenie prínosu lesnícko-drevárskeho sektora najmä v oblastiach:

• optimálneho hodnotového využitia disponibilnej štruktúry sortimentov surového dreva,
• zvýšenia domácej spotreby dreva limitovaním exportu dreva,
• zlepšenia využívania drevných odpadov v drevospracujúcom priemysle.

Pri posudzovaní rôznych možností využitia dreva v hodnotovom reťazci sa uplatnil kaskádový princíp, ktorý spočíva v uprednostnení využitia dreva na produkty s vyššou pridanou hodnotou a dlhším životným cyklom, najmä v stavebníctve, či vo výrobe nábytku. Výroba energie sa pokladá za najmenej hodnotnú alternatívu a mala by byť primárne generovaná z drevného odpadu, zvyškov alebo recyklovaných produktov.

Pri aktuálnej úrovni ťažby dreva (vyše 9 mil. m³), štruktúre a objeme produkcie výrobkov z dreva sa zvýšilo ročné množstvo uhlíka uskladneného v produkcii drevospracujúceho priemyslu o približne 1,5 mil. ton (3,7 mil. ton uhlíka uskladneného vo výrobkoch vyrobených v danom roku mínus 2,2 mil. ton uhlíka uvoľneného do atmosféry zo spotrebovaných výrobkov z dreva po uplynutí ich životnosti). V prípade, že spôsoby využívania domácich zdrojov dreva zostanú v budúcnosti nezmenené, vrátane vysokého objemu exportu drevnej suroviny, je možné očakávať výrazný pokles objemu uskladneného uhlíka vo výrobkoch z dreva s konečnou uhlíkovou bilanciou 0,55 mil. ton v roku 2035.

K tomu prispievajú i predpokladané zmeny v budúcom objeme a štruktúre ťažby dreva s predpokladaným nárastom ťažby listnatého dreva zo 4,4 mil. m³ na takmer 4,9 mil. m³ z dôvodu zmeny drevinovej štruktúry lesov v SR. Keďže hlavným spôsobom využitia listnatého dreva na Slovensku je predovšetkým výroba celulózy a papiera, predpokladané zhoršenie uhlíkovej bilancie vyplýva zároveň i z krátkej doby životnosti daných výrobkoch, a teda aj z ich neschopnosti dlhodobejšie uskladňovať uhlík.

Zlepšenie využívania dostupných zdrojov na domácu spotrebu a obmedzenie vývozu suroviny v prospech jej domáceho spracovania však môže výrazne posilniť pozíciu drevospracujúceho priemyslu pri napĺňaní cieľov zelenej ekonomiky a bioekonomiky. Takéto zlepšenie uvažuje s vyšším podielom produktov s dlhšou životnosťou, t. j. s dlhším polčasom rozpadu uhlíka uskladneného vo výrobkoch z dreva. Ak by vzrástla domáca spotreba dreva, vyvolaná rozvojom spracovateľských kapacít, rozšírením existujúceho výrobného potenciálu, zavedením inovácií, ako aj v dôsledku vylúčenia exportu priemyselného dreva,  ročná bilancia uhlíka viazaného vo výrobkoch z dreva  by sa zvýšila na približne 2,5 mil. ton. Naviac, zabezpečenie optimálneho a efektívneho využívania existujúcej sortimentovej štruktúry slovenských lesov by mohlo mať za následok ďalšie zvýšenie objemu uskladneného uhlíka.

Ako na záver skonštatoval Ing. et Ing. Ján Lichý, Ph.D. z Referátu komunikácie a marketingu: „Tieto zistenia výskumu zdôrazňujú význam efektívneho využívania domácich zdrojov dreva z hľadiska jeho environmentálneho prínosu pri zmierňovaní dopadov klimatickej zmeny, ako aj na preukázanie hospodárskych a sociálnych výhod, ktoré vyplývajú najmä z vytvárania pridanej hodnoty a tvorby nových pracovných miest v tuzemsku a investícií do rozšírenia spracovateľských kapacít s ohľadom na objem a štruktúru dostupných zdrojov dreva“.