NLC: Kontrolný deň k riešeniu problematiky plánovania hospodárskych opatrení v odumierajúcich porastoch jaseňa štíhleho

Stretnutia sa zúčastnili zamestnanci štátnej správy lesného hospodárstva, NLC-ÚHÚL Zvolen, NLC-LVÚ Zvolen, NLC-Lesnícka ochranárska služba, obhospodarovatelia lesov – LESY SR š. p., CHKO Poľana a vyhotovovatelia programov starostlivosti o lesy – EuroForest s. r. o., Lesprojekta s .r. o., SLS a. s. Na stretnutie bolo prizvané aj ústredie ŠOP SR, ktoré sa však nezúčastnilo.

Problematiku hubového ochorenia jaseňov (Hymenoscyphus fraxineus) zúčastneným predstavili pracovníci NLC-LVÚ Zvolen. Prirodzený areál výskytu huby je vo východnej Ázii.  V Európe vypuklo chradnutie jaseňov po roku 1992 v Poľsku a Litve. Odvtedy sa mimoriadne rýchlo rozšírilo do väčšiny prirodzeného areálu jaseňov. Patogén je už rozšírený s najvyššou pravdepodobnosťou po celej Európe (potvrdený je v 29 štátoch), okrem juhozápadnej a juhovýchodnej časti kontinentu.

Hubu Hymenoscyphus fraxineus, ktorá je pôvodcom chradnutia, popísal ako nový druh Kowalski v roku 2006 a jeho nepohlavné štádium (anamorfa) nazval Chalara fraxinea. Patogén prezimuje vo forme pseudosklerocií na opade asimilačného aparátu, na sklerotizovaných stopkách. Ďalší rok sa vyvíjajú na opadaných stopkách listov apotéciá – belavé miskovité stopkaté plodničky. Tie sa tvoria počas vegetačnej sezóny v lete (jún až september/október), s najvyšším výskytom v júli až auguste a produkujú veľké množstvo askospór (pohlavných spór). Sporulácia je najintenzívnejšia začiatkom leta, ale fruktifikácia je značne závislá na priaznivých klimatických podmienkach, teda ku sporulácii môže dôjsť aj v jarnom a jesennom období. Askospóry sú unášané vetrom dochádza k opätovnej kolonizácii listov, proces sa opakuje.

Ochorenie postihuje všetky vekové kategórie jaseňov v lese aj v mestských výsadbách. Typickým príznakom je odumieranie jednoročných letorastov, terminálnych výhonov a tenších konárov. Pri starších stromoch dochádza k zasychaniu korunových konárov, ale stromy prežívajú a snažia sa regenerovať. Nekrózy sú sprevádzané sivohnedým sfarbením dreva. Nekrotické lézie sa môžu vytvárať aj na listových stopkách a vrchná strana listov sa sfarbuje do hneda, zelené listy predčasne opadávajú od konca augusta do septembra. Oslabené jedince touto chorobou sú veľmi často napadnuté inými patogénmi, ako sú podpňovky Armillaria spp., drevnatec Xylaria spp. a šupinovky Pholiota spp. Oslabené jasene sú taktiež veľmi atraktívne aj pre hmyz – najmä lykokaza jaseňového Hylesinus varius, prípadne lykokaza zrnitého H. crenatus.

Podrobný popis viď.:  http://www.los.sk/pdf/invazKniha.pdf, str. 70Pre posúdenie zdravotného stavu jaseňa  následné plánovanie opatrení je dôležité diagnostikovať mieru poškodenia jednotlivých stromov a identifikovať jednak zdravé jedince a pre elimináciu šírenia aj hraničné a zjavne poškodené jedince (viď príloha k článku).

Záverom stretnutia sa rozdiskutovali návrhy hospodárskych opatrení pri vyhotovovaní PSL, ktoré majú smerovať k spomaleniu šírenia hubovej choroby, eliminácii vzniku podmienok pre jej vznik. V starších porastoch treba zohľadňovať pri návrhoch PSL ekonomické straty na drevnej hmote, efektívnosť  zásahov, ale hlavne podporu a zachovanie dostatočného počtu zdravých a životaschopných dospelých jedincov jaseňa potrebných pre reprodukciu  do budúcnosti. V porastoch so zníženým zakmenením sa bude navrhovať podsadba porastov cieľovými drevinami a v porastoch so značným rozsahom poškodenia vyhotovitelia budú navrhovať rekonštrukciu porastov.

Pri vonkajšej pochôdzke bolo skonštatované aj mimoriadne silné poškodzovanie porastov jaseňa zverou. Bez radikálneho zníženia jej stavov bude možná rekonštrukcia poškodených porastov len za použitia oplôtkov. Návrhy PSL preto budú obsahovať aj návrh oplotenia obnovovaných plôch.

Vo všetkých porastoch je nevyhnutné pre ďalšiu reprodukciu jaseňa ponechávať tolerantné stromy.

Tolerantné dospelé stromy, ktoré sú schopné prežiť infekciu a úspešne sa reprodukovať sú:

1. Bez oslabenia vitality, bez poranení a suchých vetiev v korune okrem prirodzeného odumierania zatienených vetiev. Nie sú na nich vidieť ani nové, ani staršie nekrózy.

2. Bez zjavného oslabenia vitality, avšak s mierne narušenou architektúrou koruny, ktoré majú do 10 % koncových vetiev na periférii koruny. V zapojených porastoch sa suché vetvičky piateho rádu  koncentrujú v dolnej časti koruny. Nie sú na nich vidieť ani nové, ani staršie podkôrne nekrózy.

Nakoľko jedincov, spĺňajúcich uvedené požiadavky je málo, v porastoch je vhodné (potrebné) zachovať aj menej náchylné stromy, perspektívne zo strednodobého hľadiska ktoré majú mierne narušenú architektúru koruny s 25 % suchých koncových vetvičiek a 10 % tenkých vetiev. Vidno na nich náhradné výhony, ktoré tvoria do 5 % všetkých koncových vetvičiek. Na kôre koncových vetvičiek a tenkých vetvách sú viditeľné staršie nekrózy.

Pre výber potencionálne odolných stromov určených na reprodukciu môže byť podľa dostupných publikovaných zdrojov aj kritérium jarného rašenia a jesenného opadu lístia. Jasene ktoré skoro rašia a aj skoro im opadajú listy, majú tendenciu menej trpieť touto chorobou. Takéto stromy by mali byť pri selekcii uprednostňované a ponechané v poraste a aj pri obnovovaných porastoch ako výstavky. 

Ing. Ján Kučera

(autor je vedúcim odboru hospodárskej úpravy lesa, NLC – ÚHÚL Zvolen)