Názor: "Vysoká" matematika alebo vífíl kostet díses špás...

Pre obhospodarovateľov lesov znamená premnožená zver obrovské ekonomické straty a nepredstaviteľné množstvo energie, času a trpezlivosti pri obnove a zabezpečení mladých lesných porastov, o snahe priblížiť sa modelom hospodárenia ani nehovorím. Tu mi určite dajú za pravdu kolegovia, ktorí pestujú jedľu, dub či javor.

Hneď na úvod treba poznamenať, že sa nebavíme o žiadnych drobných, náklady na ochranu kultúr robia do rozpočtov lesníckych podnikov poriadne diery a  straty na produkcii kvalitnej drevnej hmoty, či stabilite poškodených porastov sú časovanou bombou pre budúce generácie...

Predtým, ako sa pustíme do počítania a vymenúvania škôd, ktoré zver spôsobuje, urobme si krátke resumé základných faktov, týkajúcich sa manažmentu zveri.

Manažment poľovnej zveri upravuje zákon 274/2009 o poľovníctve, ktorý v § 26, ods.1, písm. a) hovorí, že užívateľ poľovného revíru je povinný hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav.

Normovaný kmeňový stav zveri pre príslušný revír určuje v zmysle §2, písm. g) tohto zákona okresný úrad. Je to taký počet zveri, ktorý dokáže revír prirodzene uživiť v čase núdze. O množstve zveri v revíri a výške odstrelu každoročne informuje okresným úradom schvaľovaný Plán chovu a lovu, pričom poľovnícke plány sa musia zostavovať tak, aby rešpektovali potrebu ochrany prírody a krajiny, potrebu ochrany poľnohospodárskej výroby a lesnej výroby pred škodami spôsobenými zverou(§ 30, ods. 2 zákona).

Pre približnú predstavu o množstve zveri žijúcej v jednom "modelovom" poľovnom revíri povedzme niekde na severovýchode Slovenska je možné použiť nasledovné, skutočnosti mimoriadne podobné údaje a výpočet. Vychádzame z konštatovania, že plánovaný ročný odstrel jelenej zveri v tomto revíri má dlhodobo rastúci trend a už niekoľko rokov po sebe predstavuje cca 80 kusov. Rastúci trend odstrelu poukazuje na to, že ročne sa neuloví ani počet kusov rovnajúci sa prírastku. Platí, že ročný odstrel jelenej zveri predstavuje 30% kmeňového stavu (§25, ods. 4 vyhl. 344/2009). Ak je ročný odstrel v modelovom revíri 80 kusov jelenej zveri a jej počet z roka na rok rastie (aj napriek prítomnosti svorky vlkov), znamená to, že skutočný kmeňový stav zveri je minimálne 270 kusov. Normovaný kmeňový stav (stanovený okresným úradom) pre príslušný revír v nemenovaných neštátnych lesoch je podľa §2, písm. g) zákona určený na 43 kusov. Z toho vyplýva, že jelenia zver je premnožená viac ako 6-násobne.

Škody, ktoré premnožená zver spôsobuje, môžeme rozdeliť do niekoľkých hlavných skupín:

Škody na prirodzenej obnove vznikajú v porastoch, v ktorých je potrebné nahrádzať dospelé porasty novým lesom, napríklad po obnovnej ťažbe, alebo po spracovaní kalamity. Les sa môže nahrádzať prirodzene, t.j.„samovýsevom“, alebo zalesňovaním.

Zver škodí tým, že spása semenáčiky lesných drevín, ktoré vyklíčia zo semien materských stromov a tak tam, kde by dokázal les vyrásť zadarmo sám, je potrebné nakupovať a sadiť sadenice. Škoda v lese priamo pozorovateľná nie je, lebo zver spasie celé semenáčiky, kým sú ešte malé. V lese je viditeľný len následok, a to porasty liesky, trávy, či malinčia namiesto hospodárskych drevín. Lesná pôda tak neprináša úžitok kontinuálne na celej ploche.

Škody na kultúrach a nárastochvznikajú v mladých lesných porastoch vo veku do 20 rokov.Zver tu spôsobuje poškodenie kmienkov, spomalenie výškového prírastku, v extrémnom prípade zver spôsobí zánik kultúry.

Zmeny drevinového zloženia.

Tým, že zver preferuje určité druhy drevín(u nás hlavne jedľu a javor) dochádza k zníženiu zastúpenia ihličnatých drevín v porastoch prvej vekovej triedy. Do budúcnosti to znamená nižší objem predaja cennejšieho ihličnatého dreva, nižší výnos, ale aj potenciálne zníženie biodiverzity. Modely hospodárenia pre "modelové" lesy predpisujú zastúpenie jedle v porastoch v rozpätí 20-60%. V súčasnosti je aj vďaka zveri zastúpenie jedle v prvom vekovom stupni len 17,3%.

Spomalenie, alebo úplné prerušenie produkcie drevnej hmoty na lesnej pôde.

Na niektorých exponovaných plochách  po zániku materského porastu, alebo kultúry aj viac ako 15 rokov nerastie les, ale lieskové porasty, ktoré neprodukujú žiadny ekonomický úžitok. Náklady na ich opätovné zalesnenie a zabezpečenie predstavujú niekoľko tisíc eur na hektár.

Na fotografii k článku sú lieštiny namiesto hospodárskeho lesa ako dôsledok spásania sadeníc a semenáčikov lesných drevín zverou. Pre orientačnú predstavu o výške ekonomických strát z takýchto porastov možno použiť hektárovú zásobu 442 m³ dreva, uvádzanú v PSL pre porasty nad 80 rokov, a priemernú tržbu za m³ dreva cca 50 €. Za osemdesiat rokov tak hektár porastu modelovo vyprodukuje 22 100 €. Za každý rok, kedy nie je využitý produkčný potenciál lesnej pôdy, tak vzniká na jednom hektári strata 276 €. Ak teda rastie lieska na ploche jedného hektára 15 rokov, prišli sme len na tomto jednom hektári o produkciu v hodnote 4 143 €.

Ing. Pavel Homola

Autor je riaditeľom a konateľom spoločnosti Lesy mesta Podolínec, s r. o.