Názor: Po zlom dobré nečakaj. Rozhodnutia orgánov životného prostredia vyvolávajú úsmev cez slzy
- Zverejnené v Aktuálne
- Komentáre (2)
Duglaska tisolistá. Nepôvodná rastlina rovnako ako väčšina u nás pestovaných poľnohospodárskych rastlín (kukurica zemiaky, pšenica). Ak sú pestované za hranicami intravilánu, majú problém zo zákonom 543. Duglaska trpí a bude odkázaná na úradnícke muchy zamestnancov Štátnej ochrany prírody SR, ale najmä okresných úradov životného prostredia v sídle kraja.
Ilustračné foto Jozef Marko
V popredí krásne duglasky v Gelnických lesoch
Problém je Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Účinnosť od 1.1.2021. Vzťahuje sa na ňu §7 bod 3, ale aj 6 a 7 + ostatné. § 7 Ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov
(3) Súhlas orgánu ochrany prírody sa vyžaduje na a) výsadbu a pestovanie nepôvodných druhov rastlín alebo pestovanie nepôvodných druhov rastlín za hranicami zastavaného územia obce,
(6) Ak orgán ochrany prírody súhlas podľa odseku 3 na pestovanie nepôvodných druhov rastlín nevydá, v rozhodnutí môže nariadiť ich likvidáciu, najmä ak zníženie nepriaznivého vplyvu nepôvodných druhov rastlín na pôvodné druhy rastlín alebo živočíchov, alebo prírodné biotopy nemožno dosiahnuť reguláciou pestovania nepôvodných druhov rastlín podľa odseku 4.
(7) Podrobnosti o podmienkach vydávania súhlasu podľa odseku 3 a zoznam nepôvodných druhov rastlín a živočíchov, pre ktoré sa vydanie tohto súhlasu nevyžaduje, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Po zlom dobré nečakaj. Takže ťažko veriť, že by všeobecne záväzný predpis ministerstva životného prostredia bol nastavený inak ako samotný zákon. Problém nemá iba duglaska, ale aj šľachtené topole, agát či orech čierny. Žijeme v čase klimatických zmien a budeme sa musieť poobzerať, aké dreviny nahradia tie pôvodné, dokonca možno aj tie introdukované, ktoré v prvom lesnom vegetačnom stupni nedokážu rásť. Za optimálne možno pokladať duby a borovice z južnej Európy.
Lenže náš zákon 543 nie je dobrý a už vôbec nie nadčasový, čo sa týka prichádzajúcej klimatickej zmeny. Na extrémnych stanovištiach dochádza k rozpadu pôvodných porastov. A nové introdukované druhy môžu byť vykúpením. Lenže my zatiaľ spíme a veríme v zázrak. Možno ochrana prírody pokladá za lepšie a správne riešenie, ak pôvodné dreviny nahradí pôvodná krovitá vegetácia alebo lesostep ako nepôvodný lesný porast.
Rozhodnutia orgánov životného prostredia niekedy vyvolávajú úsmev cez slzy. Ak vyjadria nesúhlas s obnovou šľachteného topoľa na celej ploche z dôvodu, aby sa nekrížil s domácim. Sedliak so svojím rozumom vlastníka – nelesník by sa spýtal. Doteraz sa za viac ako polstoročie nekrížili? Ak sa krížili, tak to už neriešme a ak sa nekrížili, tak čo úradníci vymýšľate? Po miernom proteste orgán životného prostredia vyvolá ešte väčší úsmev lebo napíše, že na polovici plochy môže byť šľachtený topoľ a na polovici nie.
Už bolo treba iba napísať, aby sedliak povedal topoľu šľachtenému, nech sa nekríži s domácim, aby bolo rozhodnutie okresného úradu aj dodržané. Lenže my všetci sa dosmejeme a spamätanie úradníkov môže prísť neskoro! Ide totiž o viac ako o pôvodnosť. Ide o viazanie CO2 a to by nám malo byť jedno, aká drevina to urobí. Ide o viazanie pôdy, vody, chladenie prostredia, biodiverzitu, a možno aj o produkciu.
A podobne ako s topoľom je to aj s duglaskou. Na ministerstve životného prostredia dostala červenú kartu a na nižších stupňoch riadenia životného prostredia im strach nedovolí racionálne uvažovať a pochopiť vlastníka – sedliaka s jeho jednoduchým zmýšľaním. Darmo napíšu odborníci, že duglaska je ideálna drevina na obnovu rozpadnutých porastov smreka, duba, buka, borovice či inej dreviny. Že je to drevina spevňovacia. Mám vlastnú skúsenosť, že na rozsiahlej kalamite buka zostala stáť iba duglaska so svojím hlbokým koreňom a pružným drevom. Nemá žiadnych škodcov. Rastie rýchlo a iba jedľa obrovská sa jej v našich podmienkach vyrovná.
V Nemecku som mal možnosť vidieť porast, ktorý mal zásobou 1 300 m3 na jednom hektári. Tak si predstavte to množstvo CO2 v nich uložené. Najväčšie duglasky som videl v Lesoch mesta Písek. Mali podstatne viac ako 10 m3. Tie naše sú pri nich odrobinky. Taliani ich kupovali za 130€/m3. Náš smrek sa nechytá ani objemom, ani stabilitou, ani cenami. Jej prímes v porastoch na úrovni 10 -20 % by bola osožná.
Lenže duglasku je zakázané rozširovať výsadbou a ak tak iba zo súhlasom a muchami životného prostredia. Duglaska je ale súčasťou prírody a tá je vždy múdrejšia ako človek a úradník. Duglaska sa môže šíriť a šíri aj bez povolenia, razítka a či patentu na rozum vloženom do zákona. Ona sa prirodzene obnovuje, dokonca nalieta do susedných porastov a tvorí tam žiaducu etáž. Ani pomoc prípravou pôdy vyhrabaním lístia v okolí porastov duglasky nemožno pokladať za porušenie zákona. Nie som právnik, ale ak je zakázané rozširovanie výsadbou, tak výsev tejto dreviny je dovolený bez povolenia.
Je správne hľadať cesty a možnosti, kde je vhodné ju pestovať. A orgány životného prostredia na krajoch by mali uvažovať inak. Chápem, že v národných parkoch ju nepovolia, ani v nejakých vzácnych biotopoch by som to neskúšal. Ide o drevinu ktorá má u nás opodstatnenie a v západnej časti Európy na ňu výrazne vsádzajú. To iba my sme niekedy pápežskejší ako sám Frančesko.
Ing. Dušan Mikuš
Autor je vedúci Lesnej správy Duchonka, Odštepný závod Prievidza, LESY SR š. p.
Zdroj: Profil autora na sociálnej sieti
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
Komentárov
dobrá téma do diskusie..Poznám veľa porastov zo zastúpením duglasky v rôznych pohoriach, v rôznom veku a rôznych stupňoch ochrany. Sú porasty, kde sa táto drevina aj zmladzuje. Na veľa miestach, kde sa to dá porovnávať prirastá lepšie ako smrek aj jedľa. Jej nie vysoké zastúpenie v porastoch napr. vo Francúzsku alebo Dánsku nediskvalifikuje tieto lokality pre zaradenie do sústavy Natura 2000, aj keď v niektorých lokalitách sa počíta s jej postupným odstraňovaním. Na Slovensku sa - zatiaľ - nespráva invázne a pokiaľ sa takto nespráva ani v iných miestach mimo jej prirodzeného areálu tak diskusia o jej určitom zastúpení by mala byť zmysluplná. V chránených územiach by sme mali využiť celú škálu našich pôvodných drevín, nemali by sme ani vymeniť jedľu za duglasku, ani vytvárať porasty s prevahou duglasky, ale inak....Šľachtené topele to je iný príbeh, nie je to príbeh lesa, ale príbeh plantáží. Aj to je prípustné, ale treba to tak nazvať a netváriť sa, že je to les.
M.Jasík, PRALES, o.u.
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.