Názor: Čo hrozí rok od poslednej povodne vo Vysokých Tatrách

Povodne na území TANAPu boli, sú a budú súčasťou prírodných daností na tomto území. Rozdielne budú len intervaly medzi jednotlivými povodňami a ich intenzita. Na tomto fenoméne sa do určitej miery podieľajú klimatické podmienky. Toto sa ale nedá jednoznačné povedať o výške škôd nimi spôsobovaných.

Po vzniku TANAPu jedna z najväčších povodní sa odohrala 28. až 29. júna 1958. Údaje o nej boli uverejnené RNDr. J. Páclom v zborníku prác o TANAPe č.3. Škody spôsobené v tom období boli podľa vtedajších pamätníkov najväčšie v ich živote. V kritickom období 27. až 29. júna 1958 boli atmosférické zrážky zaznamenané v rozsahu 161,0 mm. Hlavné príčiny vzniku tejto povodne boli konštatované v malej lesnatosti povodí (20 až 25 %) a nedostatočnej hydrologickej funkcii existujúcich lesov v dôsledku ich devastácie pastvou, ťažbou pre potreby spracovávania rúd a pri výrobe lepenkového papiera.

Tieto skutočnosti boli následne premietnuté do opatrení v starostlivosti o toto územia, najmä do Koncepcie ochrany a tvorby prírodného prostredia TANAPu, schválené uznesením predsedníctva SNR č. 14/1964. Bývalá Správa TANAPu tieto opatrenia na zverenom území Belianskych, Vysokých a časti Západných Tatier realizovala podľa finančných možnosti. Ochranu vodných tokov v kritických úsekoch úspešné realizovala stavbou drevených zrubových skríň, plnených kamenín. Tieto opatrenia realizovala do obdobia prevzatia vodohospodárskych vodných tokov správou povodí, ako aj do obdobia vyhlásenia území bez zásahu ochranou prírody.

Porovnanie povodní z rokov 1958, 2008 a 2018

Škody pri veľkých povodniach pokračovali, ale ich rozsah bol nižší než v roku 1958. Posledné dve povodne z roku 2008 a 2018 mali zásadný rozpor v tom, že napriek väčšej intenzite atmosférických zrážok v 2008 roku oproti roku 2018, boli škody spôsobené v roku 2008 v oblasti Tatranskej Javoriny oveľa nižšie než v roku 2018.

Naopak zrážky na meteorologickej stanici v Tatranskej Javorine 23.7.2008 dosiahli 144,6 mm/m², pričom za obdobie od 20.7.2008 až 24.7.2008 dosiahli 260,2 mm, čo je zároveň najvyšší úhrn zrážok, zaznamenaný na tejto stanici. Tohoročný úhrn zrážok od 16.7. do 18.7.2018 dosiahol 167,0 mm. Škody spôsobené poslednou povodňou napriek nižším atmosférickým zrážkam boli neporovnateľné vyššie ako v roku 2008.

Príčinu tohto javu vidím v troch dôsledkoch tvrdohlavého presadzovania bezzásahového územia bez posúdenia možných dopadov na vodné toky v takýchto územiach a neprojektovania riešenia možných negatívnych dopadov, ako aj ich realizácie.

Dôsledky tvrdohlavého presadzovania bezzásahového územia

1.aspekt: V 2008 roku bol stav lesných porastov v oblasti Tatranskej Javoriny v NPR Belianske Tatry a Javorová dolina neporovnateľne v lepšom stave ako v roku 2018. Na celej ploche sú v roku 2018 na výmere cca 1,5 ha celé plochy s odstránenou vrstvou až na materskú horninu. Z takýchto plôch v kritickom období odtieklo cca 80 až 90 % zrážkovej vody do recipientov. Pri 167 mm/m² atmosférických zrážok to predstavuje cca 134 l priameho odtoku na každý jeden meter štvorcový takto poškodených plôch. Celkom stieklo z takýchto plôch viac cez 2 milióny litrov zrážkových vôd, samozrejme sústredené na plochy pod takto poškodenými miestami.

2. aspekt: Nespracovaním vzniknutej kalamity spôsobenej vetrom a následne podkôrným hmyzom došlo na území NPR Belianske Tatry v oblasti Zadných Meďodolov a Javorovej doliny k vyschnutiu stromov a tým k zníženiu ich retenčnej schopnosti cca o 30 % normálnych zrážok, ktoré sa odparujú z korún stromov a ďalších cca 30 % odsávaných živými koreňmi stromov. Len cca 15 % normálnych zrážok v zdravom lese odteká po povrchu. Za predpokladu, že zdravý les je schopný zadržať z predpokladaných cca 90 mm/m² takýchto zrážok pri existujúcom zakmenení 0,7 okolo 63 l na každý jeden meter štvorcový. Takže z celkovej plochy vyschnutého lesa cca 300 ha, to predstavuje celkom cca 190 miliónov litrov zrážkovej vody, odtečenej viac do recipientu, pričom toto množstvo je sústredené len na vodné toky pod vysušeným lesom.

3. aspekt: Korytá vodných tokov v 5. stupni ochrany prírody neboli čistené od vyvrátených ležiacich stromov, resp. od zlomov vyschnutých stromov minimálne od roku 2004. Výnimky boli štátnou ochranou prírody udeľované minimálne len na veľmi ohrozených úsekoch, kde hrozilo nebezpečenstvo veľkých škôd na technických dielach (mosty ,líniové stavby a pod.). Konania o výnimkách boli nekonečné dlhé. Takto ponechané stromy mali veľmi krátku životnosť cca 10 až 20 rokov. Podliehali hnilobám a prestali byť odolné voči mimoriadnym vodám počas povodní. Boli splavované veľkými vodami, pričom občas im spôsobovali prekážky. Takto boli často vody nútené si vytvárať nové korytá. Nakoľko vedľa údolných vodných tokov sa nachádzali lesné cesty, slúžiace ako turistický značené trasy, ktoré vzhľadom na existujúci terén často ich premosťovali, boli na veľkých úsekoch zničené a dnes po povodni slúžia ako nové korytá týchto vodných tokov. Je potrebné si uvedomiť, že tieto svahy majú strmé sklony a z toho pohľadu sú oveľa labilnejšie.

Údaje uvedené v tomto príspevku som prevzal jednak zo zborníkov prác o TANAPu č.3 a 15, ďalej z príspevku (Voško, Bublinec) uverejneného v mesačníku pre mladých o vede a techniky č.8/1987 na str. 9 až 15. Ďalej to boli údaje na základe kvalifikovaného odhadu odborných pracovníkov ŠL TANAPu a mojich prepočtov. Som si vedomý možných chýb pri mojich prepočtoch, ale predpokladám, že reálne dopady boli ešte väčšie vzhľadom na skutočný stav atmosférických zrážok v tomto povodí.

Nakoniec chcem povedať, že veľkú časť viny na tomto stave má rozbitie pôvodnej Správy TANAPu, najmä vyhlásenie prevzatých rezervácii bez ich dôkladnej analýzy a nevyhnutných opatrení pre zabezpečenie minimalizácie možných škôd pod týmito rezerváciami. Ak nebudú urobené tieto opatrenia, reálne hrozí napríklad zmena koryta Javorinky medzi Tatranskou Javorinou a Podspádami a následným možným zničením osady Podspády. Nehovoriac o možnom zničení dopravného prepojenia do Poľska cez Vojtasovú Poľanu – Jurgov. Preto vôbec nechápem vyhlásenie jedného pracovníka novej Správy TANAPu v rozhlasovom vstupe k hodnoteniu tejto povodne o tom, že ŠL TANAPu chcú poručiť dažďu, vetru a neviem čomu ešte...

Ing. Peter Spitzkopf st.

Titulok a medzititulky: redakcia Lesmedium.sk