Návrh zákona o poľovníctve vnímaný ako rana pod pás

Farmári žiadajú ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú, aby celý zákon z legislatívneho procesu stiahla. Súčasný návrh zákona podľa Spolku farmárov Slovenska a Vidieckej platformy zhoršuje nerovnováhu medzi poľovníkmi a poľnohospodármi, ale aj nerovnováhu ekosystému. "Poľovné práva sú v tomto návrhu nadradené zákonom poľnohospodárstva. Zákon požaduje od farmárov ďalšie povinnosti a nové sankcie. Očakávame, že vládny návrh zákona o poľovníctve bude mať nové znenie," uviedla podľa agentúry SITA na tlačovej konferencii Anna Balková zo Spolku farmárov Slovenska.

Vidiecka platforma a ďalšie poľnohospodárske združenia sa snažili zákon pripomienkovať, no neúspešne. "Zákon je v tomto znení neprijateľný pre farmárov a je pre nás ranou pod pás. Zákon sme sa snažili pripomienkovať, ale nebola akceptovaná ani jedna naša pripomienka," citovala agentúra SITA Tibora Papša z Vidieckej platformy.

Predseda Únie regionálnych združení vlastníkov lesov Milan Ovseník, ktorý sa takisto zúčastnil včerajšej tlačovej konferencie, v statuse na sociálnej sieti zverejnil obsiahle stanovisko Únie k návrhu zákona o pošovníctve, z ktorého vyberáme:

„Situácia v lesoch, ktorý je prirodzeným domov voľnej žijúcej zveri, regulovanej štátnou politikou a zákonom je alarmujúca, premnožená zver je po podkôrnikovi ďalšou oblasťou, s ktorou si už drobní lesofarmári nevedia sami poradiť. A preto potrebujú pomoc - od štátu v podobe spravodlivej právnej úpravy poľovníctva, ktoré má na Slovensku bohatú tradíciu.

Práve preto sme využili ponuku Vidieckej platformy a Spolku farmárov Slovenska, zastupujúcich drobných farmárov verejne na tlačovej konferencii povedať svoje výhrady voči návrhu nového zákona o poľovníctve.

Po viac ak dvojročnej spoločnej práci v pracovnej skupine pripravujúcej na pôde ministerstva túto legislatívnu normu, do ktorej nás prizval rezort pôdohospodárstva od počiatku, sa mnohé v legislatíve vylepšilo. Avšak to najpodstatnejšie - právna istota na ochranu súkromného majetku zostala nedoriešená.

Veď predsa nemôžeme zotrvávať na postupoch minulosti ak vidíme, že sa neúmerné škody vplyvom voľne žijúcej zveri na lesnom pozemku lesofarmárovi skutočne stala. Aké? Olúpaná kôra na mladých stromoch, vysadených v rámci zákonnej povinnosti upravenej v lesnom zákone obnovovať staré porasty, ktoré po krátkom čase napadne škodca, či zlomí vietor. ČI každoročne na jar pozorované celoplošné odhryzy malých stromčekov z prirodzeného zmladenia lesa, ktoré cez zimu vykukli nad snehovú pokrývku. A nie a nie vyrásť. Lebo sú každú zimu obhryzené.

Zver patrí do hory a aj toto patrí k procesom v horách. Ale v primeranej miere, pričom to určite nepatrí do hory, ktorú chceme mať zdravú, odolnú voči klimatickým zmenám, druhovo rozmanitú, vypestovanú z prirodzeného zmladenia,

A na lesnom pozemku sa tomuto nevieme brániť a dokonca proti škodám na porastoch, do ktorých sme vložili svoje vlastné peniaze sa nevieme ani poistiť.  Nuž čo by sme teda mohli ešte urobiť, aby sme preventívne odvrátili rozsiahlym škodám? Napríklad oplocovať mladé lesné porasty. Áno, je to cesta, no sme na to na Slovensku pripravení, ak máme voľnú prístupnosť lesov a dokonca ešte aj vo vyšších stupňoch ochrany ju chceme pre verejnosť cez novelu zákona o ochrane prírody a krajiny mimo značených turistických chodníkov umožniť? Koľko asi tak vydrží pletivo, najmä ak sa v lesoch ukazuje bohatá nádielka húb či iných lesných plodov? Individuálna ochrana mladých stromčekov? Na to treba značné finančné prostriedky.

To znovu chceme, aby to hradil zo svojho vrecka drobný vlastník lesného pozemku - lesofarmár, ktorý má v zmysle zákona o lesoch zabezpečiť mladý lesný porast. aby z neho vyrástol zdravý les? A to ho cez novelu zákona o lesoch a novelu zákona o ochrane prírody a krajiny ešte ideme "nútiť" k prírode blízkemu hospodáreniu, ktorého základnou myšlienkou je podporovať prirodzené zmladenie - pod starými stromami umožňovať rast stromčekov z ich semienok. Kde je v tomto celom spravodlivosť ? Veď za takýchto podmienok to nikdy nedokáže. A potom budeme znovu vystavovaný verejnému karhaniu za neschopnosť "starať sa o lesy"?

My požadujeme, aby štát zobral zodpovednosť za škody na lesných porastoch voľne žijúcou zverou, ak vzniknú a dal nám právnu istotu, že náš súkromný lesný majetok má primeranú ochranu, Veď predsa pre toho drobného vlastníka lesného pozemku je úplne jedno, či príslušné poľovnícke združenie splnilo, či nesplnilo "nejaký jarný normovaný stav, alebo kmeňový stav atď." Tu je principiálna otázka v tom, či mladý lesný porast je nadmerne poškodený, alebo nie! A ak je škoda, túto treba predsa nahradiť!

Ak štát vo verejnom záujme implementuje štátnu politiku v oblasti poľovníctva, mal by niesť aj zodpovednosť! Tak ako v prípade chránených druhov v oblasti ochrany prírody - spôsobil medveď škodu na úli včelárovi, strhol vlk ovcu farmárovi? Nie správy národných parkov, či chránených krajinných oblastí, ktoré zabezpečujú výkon štátnej politiky v oblasti ochrany prírody na dotknutom území zaplatia škodu. ALE ŠTÁT!

A ako v prípade poľnohospodárov, ktorým štát finančne pomáha pri škodách na poľnohospodárskych plodinách z nepoistiteľných rizík, tak aj my požadujeme právnu úpravu takejto pomoci v prípade nepoistiteľných rizík vzniku nadmerných škôd spôsobených voľne žijúcou zverou na lesných porastoch.“