Ministri spoločne o podkôrnom hmyze

Organizovali ju spoločne minister životného prostredia J. Izák a minister

pôdohospodárstva M. Jureňa. Účastníci medzinárodnej konferencie prezentovali prístupy jednotlivých krajín pri riešení problematiky podkôrneho

hmyzu v chránených územiach.

Z prezentovaných vystúpení medzinárodných expertov vyplynulo:

Podkôrny hmyz je jedným zo základných negatívnych

činiteľov ovplyvňujúcich stabilitu lesných ekosystémov v

chránených územiach.

Väčšina krajín má chránené územia rozčlenené do zón

ochrany, pričom sa uplatňuje diferencovaný prístup podľa

jednotlivých zón:

V zónach s najprísnejším režimom ochrany bezzásahový

režim, čo v odôvodnených prípadoch nevylučovalo

uplatnenie opatrení aktívneho manažmentu.

V ostatných zónach sa vykonáva aktívna ochrana proti

podkôrnemu hmyzu s uplatňovaním intenzívnych opatrení proti

jeho šíreniu do okolitých území, vrátane preventívnych

opatrení.

Vlastnícke práva

Prísne chránené územia sú spravidla na pozemkoch vo

vlastníctve štátu.

Ak sú chránené územia na pozemkoch v neštátnom

vlastníctve, je uplatňovaný systém náhrady ujmy z titulu

obmedzení resp. výkupu pozemkov.

Účastníci konferencie skonštatovali:

1. Podkôrny hmyz môže ma okamžitý negatívny vplyv na stav

biotopov na rozsiahlych územiach.

2. NATURA 2000 nebráni manažova územia v súlade s doposiaľ

uplatňovanými štandardnými formami bežného

obhospodarovania. Tým nie je dotknutá zásada, že všetky

činnosti, ktoré môžu buď samostatne, alebo v kombinácii s

inými činnosami spôsobi podstatné zmeny v biologickej

rozmanitosti, v štruktúre a funkcii ekosystémov, musia by

pred ich vykonaním posúdené podľa článku 6. Smernice

92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a

voľne rastúcich rastlín.

3. Slovensko, ako členská krajina EU môže v prípade

starostlivosti o územia NATURA 2000 zvoli aj tzv. pasívny

manažmentový prístup v prípade, ak biotopy, ktorých sa to

týka, sú v takom priaznivom prirodzenom stave, že ich

ponechanie na samovývoj výrazným spôsobom neohrozí

biologickú rozmanitos, štruktúru a funkcie týchto

biotopov ani biotopov susediacich. Sú to biotopy schopné

autoregenerácie, autoreprodukcie bez intervencie človeka.

Tieto podmienky by mali spåňa vybrané lesné biotopy v A

zónach prípadne v 5. stupni ochrany prírody.

Závery:

Základným predpokladom pre efektívne vyriešenie problému

vplyvu podkôrneho hmyzu na lesné ekosystémy v CHÚ sa javí

prijatie nasledovných systémových opatrení:

1. Dopracova zonáciu národných parkov, vychádzajúcu z novej

schválenej metodiky, rešpektujúcu vlastnícke práva k

územiam nachádzajúcim sa v CHÚ, ide najmä o neštátne

vlastníctvo lesov, plne rešpektujúcu koncepciu ochrany

prírody a krajiny, štátnu lesnícku politiku, ako aj zásady

politík zabezpečujúcich rozvoj vidieka a skvalitnenia

života lokálnych komunít.

2. Pripravi "Koncepciu" systémového riešenia problému

premnoženia podkôrnikov v CHÚ, ktorá bude obojstranne

akceptovaná (štátnou ochranou prírody aj lesníctvom) a bude

rešpektova ekologicky, ekonomicky i sociálne najvhodnejší

variant riešenia. Zároveň umožní zohľadni miestne

špecifiká.

3. Vypracova manažmentové plány chránených území

rešpektujúce "Koncepciu" riešenia problému premnoženia

podkôrnikov v CHÚ a požiadavky vlastníkov, správcov a

samospráv v daných územiach.

Do obdobia definitívneho vyriešenia základných podmienok a

vypracovania "Koncepcie" sa odporúča:

1. Na území s najprísnejším režimom ochrany (v súčasnosti 5.

stupeň ochrany prírody) sa zasahova nebude.

2. V lesných porastoch susediacich s 5. stupňom ochrany

prírody vykonáva intenzívne opatrenia brániace šíreniu

podkôrnikov do okolitých porastov v súlade so zákonom č.

326/2005 Z.z. o lesoch.

3. Vytvori funkčný systém na úhradu obmedzení vyplývajúcich

zo zákona č. 543/2002 Z.z. alebo na jeho základe.

4. V územiach so 4. stupňom ochrany resp. B zónach

realizova preventívne a obranné opatrenia na princípe

ekologicky šetrnej aktívnej ochrany lesa proti podkôrnikom.

V prípade potreby súhlasu alebo výnimky orgánu ochrany

prírody prihliada na bionómiu vývoja škodcu. Odborným

podkladom pre rozhodovanie orgánov štátnej správy ŽP a OP,

nutným pre dodržanie zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o

ochrane prírody a krajiny pre konkrétne opatrenia v

konkrétnom území, bude stanovisko spoločnej odbornej

komisie tvorenej ŠOP B. Bystrica a NLC Zvolen, prerokované a

odsúhlasené vlastníkom resp. správcom lesa.

5. V oblastiach nachádzajúcich sa v 3. stupni ochrany a

nižšie sa bude vykonáva aktívna ochrana lesa proti

podkôrnikom.

Závery spracovali zástupcovia rezortov životného prostredia

a rezortu pôdohospodárstva v spolupráci so zahraničnými

expertmi.

Informovala o tom Jana Kaplanová z MP SR.

S prijatými závermi nesúhlasia niektorí účastníci konferencie - koordinátori Mimovladneho výboru Naše Tatry. Medzi spornými bodmi uvádzajú napríklad tvrdenia, že podkôrny hmyz je jedným zo základných negatívnych činiteľov ovplyvňujúcich stabilitu lesných ekosystémov v chránených územiach. Alebo, že v zónach s najprísnejším režimom ochrany by sa nevylučovalo uplatnenie opatrení aktívneho manažmentu.

MVNT sa obávajú zásahu v Tichej a Kôprovej doline, odôvodňovaného štúdiou, ktorú vypracovala Štátna ochrana prírody SR spolu s Národným lesníckym centrom. Táto štúdia podľa nich nebola vypracovaná v súlade s článkom 6 Smernice EÚ o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín. Odvolávajú sa pritom na Ladislava Mika, riaditeľa ochrany prírodných zdrojov generálneho riaditeľstva životného prostredia Európskej komisie.

Za koordinátorov MVNT otom informovali Ján Dobšovič a Ján Topercer.