Les a vidiek

Pokrytie územia lesmi v rámci Európskej únie sa pohybuje na úrovni 36%, od 1% na Malte až po 70% v severských krajinách a každý rok sa zvyšuje. Dôležitos lesov pre život človeka vyzdvihuje aj Organizácia spojených národov, ktorá rok 2011 vyhlásila za Medzinárodný rok lesov s cieľom zdôrazni prepojenie človeka s lesom a vyzdvihnú úlohu človeka pri ochrane,  zveľaďovaní a racionálnom využívaní lesov. Aj z týchto základných údajov je zrejmé, že na rozvoj vidieka má výrazný vplyv stav lesov a ich efektívne využívanie.

Lesy sú piliermi vidieckych oblastí. Vidiek tvorí až 92% z celkového územia EÚ a tieto regióny poskytujú domov pre 56% európskeho obyvateľstva. Na Slovensku je výmera lesov vyše 2 000 000 ha a lesnatos (pokrytie územia lesom) na úrovni 44 %. Najvyššiu lesnatos má Žilinský kraj (56%). Výmeru lesov vyššiu ako je celoslovenský priemer má aj Banskobystrický, Prešovský a Trenčianky kraj (49%). Pre Slovensko (a najmä pre jeho severné oblasti) sú lesy dôležité nielen z hľadiska ekologického, ale aj z ekonomického a sociálneho aspektu.

Na Slovensku nie je v súčasnosti všeobecne ustálená definícia vidieka. Podľa medzinárodne platnej metodiky sú však na Slovensku výrazne vidiecke regióny (viac ako 50% obyvateľov žije v obciach) v Banskobystrickom (52,2%) a Nitrianskom kraji (51,3%). Medzi ostatné vidiecke regióny (v obciach žije od 15 -50% obyvateľstva) patrí Trnavský  (45,6%), Prešovský (42,9%), Žilinský (40,1%), Košický (39,3%) a Trenčiansky kraj (36,1%). Jediným mestským regiónom je Bratislavský kraj, kde v obciach žije len 13,4% obyvateľstva.

Lesné hospodárstvo prispieva k udržatelnosti, rozvoju a  zamestnanosti na vidieku

Cieľom lesného hospodárstva (LH) v rozvoji vidieka je prispieva k udržaniu rázu tradičnej vidieckej krajiny, zachovaniu prírodných a kultúrnych hodnôt a zvyšovaniu zamestnanosti na vidieku prostredníctvom tradičných lesníckych činností i opatrení zameraných na ich diverzifikáciu, až za hranice odvetvia, do oblastí netradičných výrobkov a služieb.
Nenahraditeľným a obnoviteľným prírodným zdrojom je drevo, ktoré sa využíva hlavne v drevospracujúcom priemysle, v energetike, stavebníctve, chemickom priemysle, či na iné hospodárske účely. Práve z predaja dreva získava lesné hospodárstvo na Slovensku až 80-90 % svojich príjmov. Nedrevné produkty a služby, ktoré tvoria menej ako 10-20% príjmov v LH, pozostávajú z produktov biologického pôvodu. Patria sem aj ďalšie produkty z lesa ako huby, liečivé byliny, živice, farbivá, šavy, lesné ovocie, čečina, zverina a pod. Služby a využívanie lesa v sociálnej oblasti zahàňajú napríklad poľovníctvo, lesoturistiku, rekreáciu, liečenie, šport, lesnú pedagogiku a vzdelávanie, environmentálne služby a mnohé iné.

Všetky tieto aktivity v hospodárskej a sociálnej oblasti a ich prípadný rozvoj majú priamy vplyv na udržanie, resp. i zvýšenie zamestnanosti vo vidieckych regiónoch. Práve v týchto oblastiach lesné hospodárstvo a nadväzujúci drevospracujúci priemysel predstavujú často jedinú možnos poskytnutia zamestnanosti pre miestnych obyvateľov. Napriek tomu, že sa v rámci reštrukturalizácie lesníckych podnikov počet zamestnancov neustále znižuje,  takmer 26 tisíc zamestnancov pracovalo v odvetví lesného hospodárstva v roku 2008. Na tento počet nadväzuje viac ako 23 tisíc zamestnancov v drevospracujúcom priemysle a takmer 10 tisíc v celulózovom priemysle. Tieto čísla nadobúdajú ešte väčší význam najmä ak si uvedomíme, že tieto pracovné miesta sú poskytované lesníctvom a drevárstvom v najchudobnejších oblastiach Slovenska, aj v tzv. hladových dolinách.

Diverzifikácia činnosti vo vidieckom priestore

Veľký potenciál pracovnej sily na vidieku v spojitosti s významným prírodným a kultúrnym dedičstvom Slovenska ponúka široké možnosti rozvoja vidieka. Dôležitým a neprehliadnuteľným prínosom lesníctva z hľadiska rozvoja vidieckeho cestovného ruchu je najmä starostlivos o lesy a krajinu i budovanie infraštruktúry, ktoré zvyšujú prístupnos, atraktivitu regiónov, lákajú turistov a návštevníkov hľadajúcich odpočinok, športové vyžitie, rozptýlenie, umenie, zábavu i poznávanie. Popri poskytovaní ubytovania v lesníckych a poľovníckych zariadeniach, vytvárajú lesníci predpoklady aj pre zabezpečovanie služieb ako napr. lesoturistika, ktoré využívajú osobitosti lesného prostredia na uspokojovanie potrieb návštevníkov. Ide tu predovšetkým o poznávanie fauny a flóry v jej prirodzenom prostredí, pešiu turistiku, horskú turistiku, pozorovanie vtákov, prácu s prírodným materiálom, rezbárstvo, zber lesných plodov a ich následné spracovanie a využitie v gastronómií, jazda na koni, ďalej poľovníctvo, sokoliarstvo, prípadne rybolov.

Do popredia sa dostávajú aj vzdelávacie a zážitkové aktivity lesníkov, najmä program lesnej pedagogiky, lesnícke náučné chodníky, sie lesnícky významných miest alebo vybudovanie múzea v prírode – Lesníckeho skanzenu v Čiernom Balogu. Aj výsledky tejto činnosti štátnych i neštátnych lesníckych organizácií je možné kvantifikova. Ročne sa uskutoční vyše 1 200 celodenných akcií lesnej pedagogiky určených najmä mladšej generácií. Ich cieľom je zážitkovým a zmyslovým poznávaním priblíži význam lesa a budova správny hodnotový rebríček mládeže. Za ostatných 5 rokov lesníci vybudovali 40 náučných chodníkov, ktoré interpretujú návštevníkom prírodné a kultúrne bohatstvo regiónov s celkovou dåžkou viac ako 150 km. K rozvoju vidieka lesníci prispeli aj vybudovaním cyklotrás, dokonca na území Tatier aj prvým bezbariérovým chodníkom pre osoby so špeciálnymi potrebami. Snahou lesníkov je nielen plni želania turistov, ale aj prináša historické fakty a sprístupňova technické pamiatky na území lesov Slovenska, ako to potvrdzuje aj sie Lesnícky významných miest, do ktorých je doposiaľ zaradených až 50 pamiatok. Podstatnú čas rekreačných funkcií lesov, najmä turistiku, sprievodcovstvo, zážitkové a vzdelávacie aktivity uskutočňujú subjekty i napriek zvýšeným nákladom alebo inej majetkovej ujme, pričom sa v dôsledku týchto aktivít vlastníkom, či obhospodarovateľom lesov neuhrádzajú príslušné kompenzácie.

Využívanie alternatívnych zdrojov energie

Súčasný podiel palivovej dendromasy (palivového dreva a štiepky) ako najvýznamnejšieho obnoviteľného zdroja energie na celkovej spotrebe prvotných energetických zdrojov je približne 2,1%. Slovensko sa v súvislosti so vstupom do EÚ zaviazalo podporova využívanie obnoviteľných zdrojov energie a v rokoch 2010-2012 dosiahnu podiel elektriny vyrobenej z takýchto zdrojov na 19 % a podiel na celkovej spotrebe energie na úrovni 10 %. Zvyšovanie využívania dreva s cieľom nahradi neobnoviteľné zdroje môže efektívne podpori ekonomiku lesného hospodárstva a lesnícke aktivity vo vidieckych regiónoch. Ide najmä o zalesňovanie poľnohospodársky nevyužívaných pozemkov na produkciu biomasy, čo aj v budúcnosti povedie k udržaniu zamestnanosti a zvyšovaniu príjmov, rastu spracovateľských kapacít a tiež alternatívneho využitia nelesných pôd.

Rozvoj vidieka a PRV SR 2007 – 2013

Čoraz významnejšiu úlohu v rozvoji vidieka od roku 2004 zohráva aj podpora odvetvia poľnohospodárstva a odvetvia lesníctva zo zdrojov EÚ. V rámci podpory odvetvia lesníctva, najvýznamnejšou mierou k rozvoju vidieka prispievajú investície do projektov ozdravných opatrení, projektov obnovy lesných porastov v horských oblastiach,  protipožiarnych opatrení (protipožiarne nádrže, pásy a prieseky) a lesnej dopravnej siete v rámci protipožiarnych opatrení a projektov ozdravných opatrení. Vo všetkých spomenutých prípadoch sa jedná o neziskové investície v lesníctve. V predchádzajúcom programovacom období v rokoch 2004 -2006 sa podpora sústredila na rekonštrukciu lesných ciest, ktoré následne slúžia aj pre rozvoj regiónov prostredníctvom lepšieho sprístupnenia lesov pre turistov. V súčasnom programovacom období 2007 – 2013 sa venuje zvýšená pozornos protipožiarnym opatrenia. V rámci týchto opatrení sa budujú protipožiarne nádrže a cesty, ktoré priamo prispievajú k ochrane majetku vo vidieckych oblastiach.