Kritika: Ochranári môžu kontrolovať samých seba?!

„V nadväznosti na vznesené podozrenia a skutočnosti, dovoľujeme si Vám oznámiť, že Sekcia kontroly  postúpila Váš podnet v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov vecne príslušnému orgánu štátnej správy Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, Sekcii environmentálnych programov a projektov so žiadosťou o prešetrenie uvedených podozrení, resp. o zaslanie stanoviska k uvedeným podozreniam a skutočnostiam. O výsledku prešetrenia, resp. o spôsobe vybavenia Vášho podnetu budete informovaný priamo zo strany Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, Sekcie environmentálnych programov a projektov,“ citujeme z odpovede, ktorú dostal predseda ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska Ing. Milan Ovseník.

Ing. Ovseník hovorí, o aký podnet ide: „V súvislosti so súčasnými konaniami v oblasti ochrany prírody v Národnom parku Veľká Fatra sme dali podnet na prešetrenie činnosti orgánov štátnej ochrany prírody v súvislosti s hospodárnym využitím verejných financií - eurofondov vo výške 3,5 milióna eur. V rokoch 2013-2015 realizovala Štátna ochrana prírody SR europrojekt nazvaný Vypracovanie pilotného programu starostlivosti o NP Veľká Fatra, NP Muránska Planina a CHKO Cerová vrchovina v súlade s prehodnocovaním chránených území. 

V rámci projektu sa mali mapovať, obnoviť a aktualizovať údaje o lesných, nelesných biotopoch a o rastlinách a živočíchoch. Ďalej mal byť zhodnotený stav a doterajšia starostlivosť o poľnohospodársky využívanú krajinu, lesné a nelesné ekosystémy, určiť hlavné predmety ochrany a stanoviť hlavné ciele manažmentu v programoch starostlivosti o chránené územia. Mali byť obnovené tematické štátne mapové diela, osobitne o chránených územiach a vypracovať návrh štruktúry zhodnotenia kvalifikovanej starostlivosti o prírodné ekosystémy. Súčasťou europrojektu malo byť aj vytvorenie systému na podporu rozhodovania a to zdôrazňujem, analýza vlastníckych a užívateľských vzťahov k pozemkom v chránených územiach a rokovanie s vlastníkmi a užívateľmi o alternatívach zabezpečenia cieľov.“ 

Ing. Ovseník vysvetľuje, že jedným z výsledkov projektu mal byť Program starostlivosti pre NP Veľká Fatra, v ktorom mali byť zadefinované ciele ochrany prírody na báze aktualizovaných údajov, navrhnutý spôsob dosiahnutia týchto cieľov a súčasne vlastníci, užívatelia pozemkov a dotknuté subjekty, aby poznali pravidlá, podľa ktorých je možné hospodáriť v území, ako sú ochranou prírody obmedzovaní. Mali byť pripravené podklady pre zmluvnú starostlivosť, nájom, výmenu alebo odpredaj pozemkov.

„A čo sa po temer štyroch rokoch deje v Národnom parku Veľká Fatra? 3,5 milióna eur je vyčerpaných a Štátna ochrana prírody SR nasadila Slovenskú inšpekciu životného prostredia, aby preverila, čo tí "ničitelia prírody - súkromní vlastníci lesov" robia v národnom parku, ktorý bol vyhlásený bez ich súhlasu. A zabudla ich prizvať k tvorbe toho programu starostlivosti, podľa ktorého mali robiť. Teda nezabudli – dvakrát ich zavolali na stretnutie do studeného kultúrneho domu, kde im ponúkli vodu z plastovej fľaše a kávu z kanvice do plastového pohárika. A program starostlivosti vyhotovený IT firmou spolu s ostatnými dvoma za 3,5 milióna leží v šuplíku!

Preto sa pýtame, prečo neboli obhospodarovatelia aktívnejšie zapojení do tvorby dokumenty? A hlavne, prečo ŠOP nepokračovala v legislatívnom procese schvaľovania programu starostlivosti o chránené územie? Nie je tak 3,5 milióna eur, vykázaných na ochranu prírody, vynaložených nehospodárne? A nie je toto ten pravý dôvod, prečo - povedané slovami ministra Sólymosa - envirorezort chytá "mačku za chvost" pri lesohospodárskej činnosti aj v Národnom parku Veľká Fatra? Alebo si úradníci envirorezortu nesplnili svoje povinnosti a dnes ukazujú prstom na každého iného, len nie na seba?,“ dodáva Ing. Ovseník.  

Veľa a závažných otázok. To má verejnosť skutočne uveriť tomu, že ich objektívne zodpovedajú tí, ktorí si zvykli spochybňovať odbornosť a profesionalitu lesníkov, obhospodarovateľov lesov a lesomajiteľov pri každej možnej príležitosti...? Už len dodávam, že výsledkom každého kritického článku by mal byť návrh na riešenie. Myslím, že v tomto prípade ho vôbec nie je nutné uvádzať. Riešenie by malo byť predsa každému jasné.  

Jozef Marko