Komentár: Vidieť a byť videný
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Poľovníci vedia, že jedno zo základných pravidiel bezpečnej a úspešnej poľovačky znie – vidieť a byť videný. Je to zásada, ktorá má svoje uplatnenie aj v iných druhoch ľudskej činnosti. Vidieť vždy a všade znamená vzdelávať sa a zdokonaľovať vyhľadávaním a získavaním nových poznatkov a skúseností, rozvíjať sa a inšpirovať pozitívnymi príkladmi, hodnými nasledovania. Platí to aj v lesníctve, ktoré je špecifické tým, že výsledky lesníckej práce hodnotia až ďalšie generácie. Zároveň však môžu súčasníci vidieť a hodnotiť výsledky práce predchádzajúcich generácií lesníkov, posudzovať, ako sa im podarilo zvládnuť hospodárenie v lese a – poučiť sa.
Byť videný napríklad v show biznise znamená byť stále na očiach, na stránkach novín a časopisov, v éteri, na obrazovke. Medzi populárnymi ľuďmi sa hovorí, že kto nie je v médiách, akoby ani neexistoval. V aktuálnom rýchlom náraste využívania sociálnych sietí, zvyšujúcej sa informačnej angažovanosti verejnosti, ktorá si všíma, hodnotí a zverejňuje svoje postrehy a názory, je dôležité, aby aj lesníci boli na očiach a boli videní objektívne. Preto musia byť pripravení na záujem verejnosti. Na zvyšujúci sa dopyt po informáciách a prirodzený tlak verejnosti môžu úspešne reagovať len vtedy, ak budú sami aktívne informovať o svojich aktivitách. O tom, čo robia a prečo, ako majú ľudia ich prácu a konkrétne aktivity chápať. Ak včas nevysvetlia, čomu sa venujú, pri vzniku prvého problému, prvej nejasnosti, sa už len bránia.
A brániť sa útokom a nepochopeniu je oveľa komplikovanejšie a väčšinou málo úspešné v porovnaní s tým, ak sú ľudia priebežne a systematicky informovaní a pripravení na podrobnejšie vysvetlenia. Spoločnosť je v súčasnosti nastavená tak, že ak o sebe niekto aktívne neinformuje, vytvára v podvedomí verejnosti dojem, že niečo zatajuje, že má niečo - obrazne povedané - za ušami. Že skrýva niečo, o čom by mala verejnosť vedieť. Takýto subjekt sa stáva nedôveryhodným bez vlastného pričinenia. Takže ak napríklad niekde masívne vyčíňa lykožrút bukový a lesníci sa spoliehajú na to, že si s ním poradia bez toho, aby si to verejnosť všimla a všetko bude v poriadku, tak stačí, ak si to všimne čo len jeden človek, ktorý to dá verejne vedieť cez sociálne siete a nič z toho, čo lesníci dokázali v boji proti škodcovi nebude v poriadku, pretože verejnosť bude odsudzovať lesníkov za to, že včas nedali o probléme vedieť a neinformovali o tom, ako si s ním poradia.
Lesníci majú o čom informovať, čím sa pochváliť, ale mali by aj priznať chyby a hovoriť o ich náprave. Na tom nie je nič zlé, veď každý, kto robí, robí aj chyby. Zlé je, ak sú omyly zatĺkané a zahmlievané, ak nie sú včas a dostatočne vysvetlené a napravené. Na to je verejnosť veľmi citlivá. V tomto stave našej spoločnosti plným právom.
Jozef Marko
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
