Komentár: Spoločnosť očakáva, že politici budú hľadať medzi vlastníkmi lesov, lesníkmi, ochranármi a ekoaktivistami prieniky, nie prehlbovať konflikty

Pritom už nejde len o nesúhlas väčšiny vlastníkov a obhospodarovateľov lesov so zámerom, prístupom a praktikami štátnej ochrany prírody a ekoaktivistov. Ochranári si uvedomujú, že lesomajitelia a lesníci získavajú postupne silných spojencov - obyvateľov malých miest a obcí, vidiečanov a samosprávy najmä v horských a podhorských regiónoch Slovenska, najviac ovplyvnených ochranárskymi zákazmi a obmedzeniami. Teda ľudí, ktorí nechcú žiť na vidieku ako v skanzene, vytvorenom pre ľudí z veľkých miest, ktorí vnímajú lesy len ako vhodné miesto pre turistiku a oddych.

Obyvatelia malých miest a obcí chcú, aby sa slovenský vidiek rozvíjal rovnako ako mestá. Aby mali aj na vidieku ľudia dostatok pracovných príležitostí, ktoré je tam možné vytvoriť najmä zhodnotením prírodného bohatstva Slovenska. Vlastníci lesných pozemkov sa chcú aktívne podieľať nielen na zveľaďovaní, ale aj na ochrane lesov a prírody.

Aktivizujú sa profesné organizácie a záujmové združenia ako odborná platforma Zachráňme lesné bohatstvo Slovenska, Slovenská lesnícka komora, Slovenská poľovnícka komora, Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska a občianske združenie Živý les. Množia sa petície, napríklad v regióne Muránskej planiny, Krivánskej Malej Fatry alebo petícia Poľovníctvo má zmysel.

Veľmi aktívne a systematicky vysvetľujú svoje odborné postoje k ochrane a obhospodarovaniu lesov Štátne lesy TANAP-u. Rastie počet tých lesníkov, ktorí na sociálnych sieťach trpezlivo a presvedčivo prezentujú a obhajujú výsledky lesníckej práce pre les a spoločnosť.

Takže ak boli niektorí ochranári za ostatných takmer dvadsať rokov zvyknutí na to, že všetko išlo ako po masle a vždy si presadili svoje, teraz vidia, že tomu tak už nie je. A spozornieť by mali aj politici, ako vnímajú túto tému ich voliči. Slovensko si totiž podľa Eurostatu stále zachováva prevažne vidiecky charakter. Vo veľkomestskom prostredí žije na Slovensku iba 19 percent obyvateľov. 35,4 percenta zostáva žiť na vidieku a najviac Slovákov, 45,6 percenta, býva v malých mestách.

Spoločnosť očakáva od politikov, že dosiahnu medzi vlastníkmi a obhospodarovateľmi lesov na jednej strane a ochrancami prírody a ekoaktivistami na strane druhej dohodu, postavenú na kompromise. V súčasnej vládnej garnitúre ale dominuje aktivistický prístup k politike, založený nie na umení možného, ale na kategorickom „buď všetko alebo nič“, resp. „iba my máme pravdu a všetci ostatní to musia akceptovať“.

Nedá sa predpokladať, že takýto spôsob politiky dokáže zblížiť postoje lesníkov a ochranárov, nájsť prieniky ich stanovísk a posunúť vážny celospoločenský problém, spočívajúci v rozdielnom prístupe k ochrane a obhospodarovaniu lesov v chránených územiach a v miere uplatňovania aktívnej a pasívnej ochrany prírody, k riešeniu prijateľnému pre prírodu i spoločnosť.

Jozef Marko