Komentár: Priliaty olej do ohňa sporu medzi lesníkmi a ochranármi

Neštátni vlastníci lesov cítia krivdu ešte z čias socializmu, kedy boli zbavení lesného majetku a pociťujú ju aj dnes, po tridsiatich rokoch od zmeny spoločenského a politického systému, kedy obmedzuje štát ich vlastnícke práva v mene ochrany prírody. Od každej novej vlády očakávajú, že tieto krivdy napraví a že bude postupovať voči nim korektne a zodpovedne. Že si ich nielen vypočuje, ale bude aj akceptovať ich právo slobodne sa v demokratickej krajine rozhodnúť o tom, ako naložia so svojím majetkom, či prijmú a za akých podmienok návrhy štátu na režim ochrany a obhospodarovania lesného majetku, ktorý im patrí. Podľa reakcií od lesomajiteľov je jasné, že stále čakajú márne. Ani aktuálne vyhlásenia nových ministrov pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a životného prostredia po vymenovaní novej vlády pre viaceré masmédiá im na nádeji nepridávajú. Skôr naopak.

Lesníci a drevári sú unisono skeptickí a odmietaví k podriadeniu hospodárenia v lesoch pod štátnu ochranu prírody. Mnohí z nich sa za uplynulé tri desaťročia a zvlášť po vetrovej kalamite z roku 2004, ktorá prerástla v nasledujúcich rokoch v rozsiahlu podkôrnikovú kalamitu, takže Národné lesnícke centrum a Lesnícka ochranárska služba označujú súčasný stav za pandémiu smrekových porastov na Slovensku, ktorým hrozí z veľkej časti rozvrat, presvedčili o tom, že so štátnou ochranou prírody, podporenou ekoaktivistami, nie sú vo vyváženom a rovnocennom vzťahu, vybalansovanom racionálnymi odbornými argumentami. Lesomajitelia a lesní hospodári si mnohokrát odniesli z kontaktov s ochranármi pocit, že boli oklamaní a podvedení, že ochranári nedodržiavajú dohody, nerešpektujú odborné argumenty a dlhoročné skúsenosti lesníkov a snahu vlastníkov lesov hospodáriť na svojom lesnom majetku a chrániť si ho. Najnovšie príklady sú z národných parkov Muránska planina a Poloniny.

Ak teda politici majú predstavu, že podriadenie hospodárenia v lesoch ochrane prírody pod jednu strechu, ktorou má byť ministerstvo životného prostredia prinesie zmier medzi lesníkmi a ochranármi, tak prvé reakcie nasvedčujú tomu, že tomu tak nebude. Zvlášť, ak by nemala prebehnúť v nasledujúcich rokoch systematická odborná diskusia s objektívnym poznaním reálnej spoločenskej objednávky a vyčíslením ekonomických dopadov a finančných možností pred prijatím strategického rozhodnutia takéhoto dosahu na slovenský vidiek a celú našu krajinu. Zvlásť, ak by išlo len o direktívne, administratívne rozhodnutie bez predchádzajúceho napravenia starých krívd, urovnania zdeformovaných vzťahov, dohodnutia obojstranne prijateľných pravidiel a účinného zabezpečenia ich dodržiavania.

Len tak sa podarí uhasiť oheň sporu medzi lesníkmi a ochranármi. Aktuálne politické vyhlásenia do neho iba priliali ďalší olej.

Jozef Marko