Komentár: Ochranu prírody z Muránskej planiny nikto nevytláča. Ani ochrana prírody ale nemôže vytláčať tradičné, citlivé hospodárenie

Smrek si ako súčasť karpatskej zmesi (smrek, buk, jedľa) zaslúži našu pozornosť. Obzvlášť v nadmorských výškach 1 000 metrov. Smrek pri neustálom znižovaní jeho zastúpenia v našich lesoch bude mať v krátkej budúcnosti cenu zlata. Drevo zo smreka bude stále potrebné - je to naša budúcnosť.

Zoberme si príklad zo susedného Rakúska alebo Švajčiarska. Obrovské množstvo drevených domov nielen na vidieku na rozdiel od nás, kde prevláda betón, plast, kov. V uvedených krajinách podporujú vlády prirodzený spôsob života ľudí v poľnohospodárstve, lesníctve, vážia si týchto ľudí, verejne ich oceňujú. A u nás? Uvažujeme o vykúpení, vyvlastnení súkromných pozemkov, o ponechaní lesov na samovývoj a spoliehame sa na to, že bývalých vlastníkov uživí prírodný turizmus. Napriek usmerneniu Európskeho parlamentu chceme vyhlasovaním bezzásahových území likvidovať trvalo udržateľné pracovné miesta.

Som pracovne denne v srdci Muránskej planiny, pýtam sa turistov, čo ich upútalo na Muránskej planine. Hovoria o Hrade a vyhliadke Maretkiná. Je to malé územie, vhodné na jednodňové túry. Jedno z vyjadrení hovorí za všetko: „Máte tu pekné lesy, ale nič viac, je vidieť, že sa o to staráte, takisto aj o koníky. Je to taký lesnícko-poľnohospodársky komplex. Sú tu vybudované lesné cesty, zvážnice, lesné sklady, hospodárske budovy, čiže všetko to, čo potrebuje citlivé hospodárenie. Je tu odvedený kus poctivej roboty tu pracujúcich ľudí.“ Prírodný turizmus sa rozvíja, nik ho nechce brzdiť, no hovoriť o tom, že to bude niekoho živiť, je naivné. Porovnávať možnosti v turizme so Serengeti alebo Yellowstonom je scestné.

Nie náhodou Medzinárodná organizácia na ochranu prírody UICN navrhuje ponechať územie v terajšom obhospodarovaní. Preto by dotknuté subjekty na území Muránskej planiny mali skôr spolupracovať, ako sa navzájom obmedzovať. Ochranu prírody z tohto územia nikto nevytláča, no nemôže ani ochrana prírody vytláčať tradičné, pritom citlivé hospodárenie, nezmyselne obmedziť živobytie miestnych obyvateľov. Lesníctvo má na Muránskej planine hlboké historické korene. Nemôžeme dovoliť, aby sa tie korene preťali, žiadny vyspelý štát to nerobí.

Ku smreku ešte jednu dôležitú poznámku. Ak na Muránskej planine dovolíme rozpad smrečín, prejaví sa to v zmene tu žijúcich druhov živočíchov. Bezzásahovosť v smrečinách spôsobí akurát tak premnoženie lykožrútov. Na smreky sú naviazané hlucháne. Keď z Muránskej planiny vypadne smrek, hlucháň rapídne zníži svoju populáciu. Bučiny sú pre neho nevyhovujúce. Preto určite nie bezzásahovosť, ale citlivé prebudovy lesných porastov a hlucháňovi priaznivý manažment lesov je cesta, ako hlucháňa na planine udržať!

Na záver je nutné uviesť, že v zonácii Národného parku Muránska planina vraj došlo k dohode je klamstvo a zrejme je to zo zdrojov, kde lož a zavádzanie je pracovná metóda. V zonácii bolo vznesených obrovské množstvo odborných pripomienok, ktoré neboli zodpovedané, preto zonácia nebola zrealizovaná. V žiadnom prípade nemôže zonáciu ukončiť násilné politické rozhodnutie. Bez dohody dotknutých subjektov a samospráv to jednoducho nepôjde. Cesta k vyhláseniu zonácie NP Muránska planina je odbornosť, kritériá, zákonnosť, demokratickosť a v neposlednom rade zdravý rozum.

Ing. Cyril Bábeľa st.

(Autor je vedúci Lesnej správy Veľká lúka, Odštepný závod Revúca, LESY SR, štátny podnik)