Komentár: Je Slovensko najbohatšou krajinou v Európe?

Nechápem, prečo svojou nečinnosťou v riešení adekvátnej finančnej podpory pre obhospodarovateľov a vlastníkov lesov, rozvracaných v dôsledku ničivého pôsobenia sucha, vetra a podkôrneho hmyzu, vytvárajú politici na Slovensku dojem, že doterajšie finančné paberkovanie slovenským lesom stačí. Uverili azda tomu, že príroda si poradí sama, ako to hlásajú tí, ktorí s lesmi, a nielen na Slovensku trestuhodne experimentujú? Prečo vlastne ostali slovenskí zákonodarcovia jediní v Európe, ktorí nezareagovali primerane na rozsiahle kalamity a pokračujúci rozvrat najmä horských lesov silnými finančnými injekciami zo štátneho rozpočtu?

A naopak, prečo chcú v porovnaní s inými európskymi krajinami politici u nás prehnanou aktivitou rozšíriť bezzásahový režim s ponechaním na samovývoj v lesných porastoch, ktoré nie sú ani pralesmi, ani prírodnými či prirodzenými lesmi, ale sú hospodárskymi lesmi a výsledkom aktívneho odborného hospodárenia niekoľkých generácií lesníkov? Majú azda dojem, že si môžeme u nás dovoliť takýto luxus, ktorý nie je bežný ani v ekonomicky vyspelejších európskych krajinách? Alebo niekto skutočne verí tomu, že v Rakúsku alebo Nemecku by si niekto dovolil vyhlásiť bezzásah v bežne obhospodarovaných lesoch, ktoré založili a pestujú lesníci v súlade s platnými zákonmi a nechal by v pôvodne zdravých, zelených a vitálnych lesoch státisíce kubíkov dreva napospas času s prestarnutými, rozpadajúcimi sa a práchnivejúcimi stromami?

Koľko má Slovensko ešte takých bohatstiev, ako je to lesné, že sa dokáže takýmito rozhodnutiami politikov oň pripravovať? Naozaj máme uveriť tomu, že v čase, keď Európa znovu objavila význam a perspektívu dreva ako jedinečnej suroviny, nenahraditeľného materiálu a dôležitej odpovede na klimatické zmeny, pretože uhlík dlhodobo viažu nielen živé stromy, ale aj výrobky z dreva, bez ktorých sa jednoducho nezaobídeme, my na Slovensku budeme potrebovať menej dreva ako doteraz? Táto otázka je namieste, pretože ak mienia naši politici v takomto prístupe k záchrane lesného bohatstva na Slovensku pokračovať, tak nebudeme v tejto strategickej surovine sebestační. Budeme ju musieť dovážať, takže bude drahšia a drahšie budú aj výrobky z dreva. Nehovoriac o tom, aké dopady bude mať pokračovanie tejto zvláštnej slovenskej cesty vo vzťahu k lesnému hospodárstvu a spracovaniu dreva na život a zamestnanosť na vidieku.

Jozef Marko