Kauza hlucháň: ŠOP-ka nekomunikuje s lesníkmi a lesomajiteľmi?!

Na základe tohto rozhodnutia vykonávali LESY SR kalamitnú ťažbu aj na Lesnej správe Liptovská Teplička, v oblasti Panskej hole v Nízkych Tatrách. "Po upozornení Okresného úradu Poprad na existenciu biotopu chráneného druhu živočícha hlucháňa hôrneho, sme spracovanie kalamity okamžite zastavili," informoval verejnosť P. Machava. Ako sa uvádza v správe TASR majú LESY SR podľa slov P. Machavu záujem na ochrane životného prostredia a na zachovaní ohrozených druhov. "Musíme však rešpektovať zákon a rozhodnutia ústredných orgánov štátnej správy," poznamenal. "Spracovaním kalamity chránime pred vyschnutím obrovské plochy zdravého lesa. Ak nám podkôrnikový hmyz zožerie zdravé stromy, nebude to dobré ani pre prírodu, ani pre chránené druhy, vrátane hlucháňa," dodáva Machava.

Na túto medializovanú informáciu zareagoval predseda ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska Ing. Milan Ovseník na facebookovom profile aj mailovým stanoviskom. Píše o dvoch hrubých zavádzaniach verejnosti v kauze hlucháň. Tá má neustále nové a nové pokračovania. Akoby tak dávala za pravdu domnienkam niektorých lesníkov, že má slúžiť ochranárom ako dôkaz ich neschopnosti a odmietania spolupráce so štátnou ochranou prírody, pričom tvrdenia Ing. Ovseníka svedčia skôr o opačnom garde v komunikovaní, resp. nekomunikovaní tohto problému medzi oboma skupinami.

Citujeme stanovisko ÚNIE od Ing. Ovseníka: „Tento nenormálny a spoločnosť traumatizujúci stav spôsobila a spôsobuje svojou neschopnosťou Štátna ochrana prírody SR, ktorá realizovala europrojekt s názvom „Zlepšenie stavu ochrany druhov tetrov hlucháň a tetrov hoľniak“ za temer 600 tisíc eur ukončený v roku 2015! Jeho cieľom okrem papierovej formy dokumentu Programu záchrany hlucháňa hôrneho malo byť zabezpečenie spolupráce s dotknutými subjektmi, hlavne vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, na ktorých sa druhy vyskytujú. Žiaľ, na spoluprácu ŠOP-ka akosi zabudla, ale peniaze v plnom rozsahu zinkasovala. A tak sa nás Európska komisia začala od roku 2016 pýtať, čo je s udržateľnosťou projektu. Opýtala sa nás, ako realizujete opatrenia, ktoré ste navrhli v programe záchrany?  Nasledovala od roku 2017 environmentálna smršť desiatok podaní na okresné úrady. Najprv od mimovládok, ktoré na tento stav Európsku komisiu upozornili a potom ŠOP-ky.“

Ing. Ovseník konštatuje, že namiesto spolupráce bol narýchlo v apríli 2018 schválený na úrovni envirorezortu strategický dokument Program záchrany hlucháňa. Bez diskusie so všetkými dotknutými vlastníkmi a odborníkmi, dokonca ani s dotknutými rezortami pôdohospodárstva a vnútra. Preto sa ÚNIA obrátila na Generálnu prokuratúru s podnetom na preskúmanie zákonnosti postupu Ministerstva životného prostredia SR vo veci obstarania a schválenia dokumentu ochrany prírody - Programu záchrany hlucháňa na roky 2018-2022, spracovaného ŠOP v rámci vyššie uvedeného europrojektu.

Ing. Ovseník v stanovisku ďalej argumentuje: „Po preskúmaní spisového materiálu, ako aj predmetného dokumentu, generálna prokuratúra vo svojom stanovisko na podnet ÚNIE uvádza, že dokumentácia ochrany prírody a krajiny, vrátane programu záchrany, je len podkladom na vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie, dokumentov, plánov alebo projektov a na činnosť a rozhodovanie orgánov ochrany prírody a krajiny. Program záchrany teda nie je dokument, ktorý by obsahoval opatrenia, ktoré by boli záväzné alebo sa inak dotýkali pôsobnosti a právomocí orgánov verejnej správy.  Už sme dávno mohli spasiť zo sveta hluchániu kauzu, len niekomu tento vojnový stav, prezentovaný na verejnosti náramne vyhovuje.“

Jozef Marko