Prihlásiť

Kauza hlucháň: ŠOP-ka nekomunikuje s lesníkmi a lesomajiteľmi?!

Štátny podnik LESY SR zastavil kvôli hlucháňovi ťažbu kalamitného dreva v Nízkych Tatrách. Pre masmédiá to povedal minulý týždeň vedúci odboru komunikácie Pavel Machava. Podkôrniková kalamita má podľa neho na svedomí vysychanie stromov a celkové zhoršovanie stavu lesov. Situácia bola v minulom roku taká vážna, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vydalo 28. septembra 2018 rozhodnutie o opatreniach na zlepšenie zdravotného stavu ihličnatých lesov, ktoré má celoslovenskú pôsobnosť.

 

Doporučený Ilustračné foto Jozef Marko Ilustračné foto Jozef Marko

Na základe tohto rozhodnutia vykonávali LESY SR kalamitnú ťažbu aj na Lesnej správe Liptovská Teplička, v oblasti Panskej hole v Nízkych Tatrách. "Po upozornení Okresného úradu Poprad na existenciu biotopu chráneného druhu živočícha hlucháňa hôrneho, sme spracovanie kalamity okamžite zastavili," informoval verejnosť P. Machava. Ako sa uvádza v správe TASR majú LESY SR podľa slov P. Machavu záujem na ochrane životného prostredia a na zachovaní ohrozených druhov. "Musíme však rešpektovať zákon a rozhodnutia ústredných orgánov štátnej správy," poznamenal. "Spracovaním kalamity chránime pred vyschnutím obrovské plochy zdravého lesa. Ak nám podkôrnikový hmyz zožerie zdravé stromy, nebude to dobré ani pre prírodu, ani pre chránené druhy, vrátane hlucháňa," dodáva Machava.

Na túto medializovanú informáciu zareagoval predseda ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska Ing. Milan Ovseník na facebookovom profile aj mailovým stanoviskom. Píše o dvoch hrubých zavádzaniach verejnosti v kauze hlucháň. Tá má neustále nové a nové pokračovania. Akoby tak dávala za pravdu domnienkam niektorých lesníkov, že má slúžiť ochranárom ako dôkaz ich neschopnosti a odmietania spolupráce so štátnou ochranou prírody, pričom tvrdenia Ing. Ovseníka svedčia skôr o opačnom garde v komunikovaní, resp. nekomunikovaní tohto problému medzi oboma skupinami.

Citujeme stanovisko ÚNIE od Ing. Ovseníka: „Tento nenormálny a spoločnosť traumatizujúci stav spôsobila a spôsobuje svojou neschopnosťou Štátna ochrana prírody SR, ktorá realizovala europrojekt s názvom „Zlepšenie stavu ochrany druhov tetrov hlucháň a tetrov hoľniak“ za temer 600 tisíc eur ukončený v roku 2015! Jeho cieľom okrem papierovej formy dokumentu Programu záchrany hlucháňa hôrneho malo byť zabezpečenie spolupráce s dotknutými subjektmi, hlavne vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, na ktorých sa druhy vyskytujú. Žiaľ, na spoluprácu ŠOP-ka akosi zabudla, ale peniaze v plnom rozsahu zinkasovala. A tak sa nás Európska komisia začala od roku 2016 pýtať, čo je s udržateľnosťou projektu. Opýtala sa nás, ako realizujete opatrenia, ktoré ste navrhli v programe záchrany?  Nasledovala od roku 2017 environmentálna smršť desiatok podaní na okresné úrady. Najprv od mimovládok, ktoré na tento stav Európsku komisiu upozornili a potom ŠOP-ky.“

Ing. Ovseník konštatuje, že namiesto spolupráce bol narýchlo v apríli 2018 schválený na úrovni envirorezortu strategický dokument Program záchrany hlucháňa. Bez diskusie so všetkými dotknutými vlastníkmi a odborníkmi, dokonca ani s dotknutými rezortami pôdohospodárstva a vnútra. Preto sa ÚNIA obrátila na Generálnu prokuratúru s podnetom na preskúmanie zákonnosti postupu Ministerstva životného prostredia SR vo veci obstarania a schválenia dokumentu ochrany prírody - Programu záchrany hlucháňa na roky 2018-2022, spracovaného ŠOP v rámci vyššie uvedeného europrojektu.

Ing. Ovseník v stanovisku ďalej argumentuje: „Po preskúmaní spisového materiálu, ako aj predmetného dokumentu, generálna prokuratúra vo svojom stanovisko na podnet ÚNIE uvádza, že dokumentácia ochrany prírody a krajiny, vrátane programu záchrany, je len podkladom na vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie, dokumentov, plánov alebo projektov a na činnosť a rozhodovanie orgánov ochrany prírody a krajiny. Program záchrany teda nie je dokument, ktorý by obsahoval opatrenia, ktoré by boli záväzné alebo sa inak dotýkali pôsobnosti a právomocí orgánov verejnej správy.  Už sme dávno mohli spasiť zo sveta hluchániu kauzu, len niekomu tento vojnový stav, prezentovaný na verejnosti náramne vyhovuje.“

Jozef Marko

Prečítané: 515
(1 Hlasovať)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

Na 18. Dni stromu bolo 20 000 ľudí

Na 18. Dni stromu bolo 20 000 ľudí

O čom sa píše

V sobotu 13. júla 2019 sa v Čiernom Balogu na jednom z najvýznamnejších lesníckych podujatí u nás, nazvanom príznačne Deň stromu, zúčastnilo podľa...

Prečítajte si viac
Poškodenia stromov pri približovaní dreva sú včas a účinne ošetrované

Poškodenia stromov pri približovaní dreva sú včas a účinne ošetrované

O čom sa píše

Pri pestovaní druhovo, vekovo a priestorovo rozmanitého lesa prírode blízkym spôsobom a vo výberkovom lese dochádza podľa kritikov po vyťažení cieľových stromov...

Prečítajte si viac
Lesníci a včelári oživia chov včiel v lesoch

Lesníci a včelári oživia chov včiel v lesoch

Aktuálne

Na včerajšom Dni stromu v Čiernom Balogu podpísali predstavitelia š.p. LESY SR a Slovenského zväzu včelárov za prítomnosti ministerky pôdohospodárstva a rozvoja...

Prečítajte si viac
Vlkári chcú dočasne zastaviť ťažbu dreva, ministerka Matečná varuje pred väčšími škodami

Vlkári chcú dočasne zastaviť ťažbu dreva, ministerka Matečná varuje pred väčšími škodami

Aktuálne

Za úbytok lesov na Slovensku môže zmena klímy. Veľké množstvo najmä smrekových porastov nedokáže odolávať náporu veterných smrští, sucha či...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex Agrokomplex.sk