Glosa: Výberové konania končiace výhrou bez súťaže

Skúsme sa zamyslieť, prečo k tomu došlo. Začalo sa to výberovými konaniami na generálneho riaditeľa štátneho podniku LESY SR a pokračovalo „výberkom“ riaditeľa Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič. Aj keď sú doteraz na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka skalopevne presvedčení o tom, že obidve výberové konania boli transparentné, lesnícku verejnosť o tom nepresvedčili. Ich výsledok vnímajú v lesníckej prevádzke tak, že úspešní v nich boli tí, ktorí v nich mali uspieť.

S postupujúcimi výberovými konaniami agrorezort síce zverejňoval viac a viac informácií o tom, ako prebiehali, stále žiaľ chýbali odbornej verejnosti podrobnejšie informácie o tom, kto, ako a za čo hodnotil uchádzačov o vysoké manažérske pozície v slovenskom lesníctve.

Ďalším dôvodom rapídne klesajúceho záujmu o riadenie štátnych lesníckych podnikov a organizácií môže byť atmosféra, ktorá medzi lesníkmi vládne. Charakterizuje ju sklamanie, dezilúzia a demotivácia. Myslím, že je zbytočné rozpisovať sa o tom, prečo to tak je a prečo nie je viac záujemcov o vratké manažérske stoličky v lesníctve. Bolo by to iba nosením dreva do lesa.

A je tu ešte jeden aspekt, ktorý si všimla lesnícka verejnosť. Výberové konania na šéfov lesníckych subjektov boli otvorené aj ochranárom a ekoaktivistom so zodpovedajúcim vzdelaním, ale tí túto možnosť nevyužili a ani sa o to nepokúšali. Pravdepodobne si veľmi dobre uvedomujú váhu obrovskej zodpovednosti, ktorú by museli na seba zobrať. Vedia, že je oveľa jednoduchšie kontrolovať, kritizovať a podozrievať, ako riadiť, rozhodovať, riešiť problémy a dosahovať výsledky.

V tomto kontexte neprekvapuje, že sa títo ľudia nehrnú ani do riadenia samotnej štátnej ochrany prírody. Ale o tom niekedy neskôr.

Jozef Marko