Glosa: Pohľad do zrkadla, ktoré nastavil čas, lykožrút a lesníci tvrdeniam známeho ekoaktivistu

Predsa len, nie je lykožrútová kalamita nebezpečná?

„Sú v tom dva rozmery. Po prvé, nie je to žiadna katastrofa. Určite to nie je niečo, po čom by sme mali smútiť. Stav v Tichej a Kôprovej doline sa zlepšil. Po druhé, čo s tým dokáže spraviť človek? Pozrime sa na Čertovicu v Nízkych Tatrách, kde sa intenzívne zasahovalo.Teraz je na tom oveľa horšie aj zničeného lesa je viac. Aj o Tichej doline sa hovorilo, že lykožrút zožerie úplne všetko. Aj limbové lesy, kosodrevinu. Nestalo sa tak. V Tichej doline dnes prevažujú veľké plochy zeleného lesa. Čo sa určite nedá povedať o územiach, kde sa zasahovalo. Všetky tie zásahy človeka, naopak, zvýšia rozšírenie lykožrúta.“

Prečo?

„To súvisí s tým, ako lykožrútové kalamity prebiehajú. Ich spúšťačom je vetrová kalamita. Lykožrút sa začne množiť na okraji lesa, na porastových stenách. V nich sú najviac oslabené stromy.Predtým boli zvyknuté na tieň, teraz však všetko okolo nich popadalo, svieti na ne slnko, opiera sa do nich vietor. Ak človek neurobí nič, tak tieto okraje vyschnú, lykožrút si spotrebuje potravu a potom jeho populácia dramaticky klesne.“

To sú odpovede ekoaktivistu Erika Baláža. A teraz lesnícka pravda, o ktorej sa môže každý presvečiť na vlastné oči priamo v teréne:

1. Aktívne a včasné zásahy v žiadnom prípade nezvyšujú rozšírenie lykožrúta, práve naopak. Vyberanie napadnutých stromov – chrobačiarov zabraňuje rozširovaniu podkôrneho hmyzu do okolitých zdravých porastov. Napríklad v Javorníkoch sa smreku výborne darí aj preto, že štátni aj neštátni lesníci toto osvedčené pravidlo dodržujú a dbajú na dodržiavanie hygieny porastov.
2. Na Čertovici, kde štátni aj neštátni lesníci aktívne spracovali rozsiahle plochy vetrovej a podkôrnikovej kalamity dnes rastú vitálne mladé lesné kultúry. Vďaka lesníckej podpore prirodzeného zmladenia a premyslenej umelej obnove. Lesníci úspešne zalesnili kalamitné holiny niekoľkými druhmi listnatých aj ihličnatých drevín. Pohľad na tieto plochy je úžasný, najmä teraz na jeseň, keď sa do zalesnených svahov Nízkych Tatier oprú slnečné lúče.
3. Lykožrút sa nezastavil na okrajoch lesných porastov. V bezzásahových územiach pokračuje v hostine a devastuje smrečiny. V Bielovodskej doline, ktorú považovali znalci za najkrajšiu vo Vysokých Tatrách, zničil už viac ako polovicu vysokohorských smrečín a postupuje až k hornej hranici lesa na okraji pásma kosodreviny. Úspešne premieňa živé a zelené smrekové porasty na cintoríny odumretých a vyschnutých stromov aj v Javorovej doline, v Zadných Meďodoloch, na Fabovej holi, atď.

A národné prírodné rezervácie Tichá dolina a Kôprová dolina? Ak je niekomu príjemný pohľad na takzvanú divočinu so suchármi smreka, pomedzi ktoré rastie jarabina, tak prosím. Je to maloplošné chránené územie a na ňom si môžu ochrancovia odsledovať prírodné procesy, čomu oni hovoria ochrana prírody. Ale prečo majú byť ponechané na samovývoj rozsiahle výmery veľkoplošných chránených území!? Pri pohľade na to, čo pred rokmi tvrdil ekoaktivista a aká je pravda, o ktorej sa skutočne môže presvedčiť každý sám, bude musieť nájsť naša spoločnosť na túto otázku serióznu a objektívnu odpoveď. Ešte nie je neskoro. 

Jozef Marko