Glosa: Čomu som sa priučil v Ekvádore – odkaz pre vlastníkov lesov na Slovensku

Čosi v náznakoch sme zachytili zhruba pred mesiacom. Od Slovenského ochranárskeho snemu, ktorého členmi sú ekologické osobnosti. Uznávaný a renomovaný profesor Mikuláš Huba zdôrazňuje, že lesníci, vlastníci lesov a ochranári sú „odsúdení“ na spoluprácu! Na to vzápätí reaguje Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska: „V Slovenskom ochranárskom sneme ste mnohé ochranárske autority, sadnime si za spoločný stôl a dohodnime sa!“ Zamyslime sa nad prírodnými parkami v neštátnych lesoch, ktoré ich majitelia navrhujú. Nech sú v nich logicky rozdelené kompetencie a úlohy pri správe a ochrane lesa, prírody a krajiny. Nezaložené na politicky riadenej štátnej moci, ale so silným zapojením vlastníkov lesov a miestnych samospráv.

Čo by sme si ďalej želali a môže sa nám to splniť? A to už onedlho? Európsky parlament v drvivej väčšine – napriek nesúhlasu väčšiny slovenských europoslancov! – schválil správu pre Stratégiu pre lesy EÚ. V žiadnom texte sa nepreferuje bezzásahový režim, aký presadzuje skupina aktivistov na Slovensku. Európska komisia chce správu začiatkom tohto roka predložiť ako súčasť Európskeho ekologického dohovoru. Ak ju Európsky parlament schváli, stane sa záväznou pre všetky členské štáty EÚ, teda aj pre Slovensko.

So spôsobmi, ako si plniť svoje sny, som sa stretol zoči-voči v pralese ďalekej Južnej Ameriky. Presnejšie v Ekvádore. Od potomkov Inkov som sa dozvedel o dlhotrvajúcim spore. O vlastnícke práva. Počiatky sporu siahajú do roku 2012, keď do pralesa v provincii Pastaza prišli úradníci z ekvádorského ministerstva pre energetiku a od zástupcov kmeňa získali povolenie na odstúpenie ich územia. Oblasť obývanú pôvodnými Indiánmi plánovala vláda predať spoločnostiam na ťažbu ropy.

Do celého sporu vstúpila náčelníčka kmeňa pre nás ťažko vysloviteľného mena - Nemonte Nenquimo. Prvá žena, ktorá sa stala náčelníčkou kmeňa v Amazonskom pralese. Časopis Time ju zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí sveta v roku 2020!

Zákonne má ekvádorská vláda na takýto krok právo. Pretože lesy aj podzemné suroviny sú vlastníctvom štátu. Ústava však zároveň uvádza, že domorodci majú právo udržať si vlastníctvo svojich predkov. Ich územia nemožno odcudziť ani deliť. Akékoľvek zmeny na tomto území sa môžu udiať len po diskusii s nimi. Podľa pani Nemonte, ktorá ovláda španielčinu, žiadna diskusia neprebehla a povolenie na ťažbu získala vláda podvodom. Rozhodla sa za tento postup ministerstvo zažalovať.

Napriek vyhrážaniu sa a hrozbe na životoch dokázala pani Nemonte zmobilizovať stovky huaoranských mužov a žien. Na kanoe, či malými lietadlami sa dopravili do Puyo, hlavného mesta provincie. Protestovali v uliciach a zaplnili súdnu sieň.

Súd napokon v apríli 2019 nariadil vláde, aby konzultačný proces obnovila a tentoraz sa pri ňom riadila pravidlami Medzinárodného súdu pre ľudské práva so sídlom v Kostarike. Tým v podstate zmaril možnosť štátu predať územie ropným spoločnostiam. Podľa advokátky zastupujúcej Huaoranov sa preukázalo, že nedošlo k žiadnej konzultácii a že štát porušil práva tohto národa. Dodala, že ide o dôležitý precedens pre celú Amazóniu, pretože mnohé krajiny pristupujú k pôvodným obyvateľom a k ich právam rovnako ako Ekvádor.

Ak to porovnáme so Slovenskom, v Amazónii ide o skutočné pralesy. U nás tvoria iba pol percenta výmery všetkých lesov. Ďalšie pralesy, o ktorých snívajú a navrhujú naši ochranári, sa k tým ekvádorským ani nepribližujú.

Moja skúsenosť však hovorí predovšetkým o inom. O tom, ako sa dá bojovať o svoje práva. Možno je to divné, ale nech je počin potomkov Inkov príkladom pre našich vlastníkov lesov. Aby sa nevzdávali svojich právoplatných majetkov a neprestali obhajovať svoje ústavné práva.

Ján Fillo