Fejtón: Ochranárom všetko, lesníkom nič?!

„Čítal som, že chcete rozhodovať o lesoch v národných parkoch. Ale s kým? Je medzi vami veľa botanikov, zoológov, krajinárov, entomológov, geológov a všelijakých iných mágov, ale lesníkov, odborníkov na obhospodarovanie lesov, je medzi vami len zopár, navyše bez skúseností z lesníckej prevádzky. Ako budete spravovať lesy, ak ich lesníkom vezmete?“

„Lesy v národných parkoch síce prejdú pod našu kuratelu, ale práca vám ostane. Nebudú vás už zamestnávať lesnícke podniky a organizácie, ale štátna ochrana prírody. Budete robiť to, čo doteraz. Možno ešte menej, veď my ochranári chceme zasahovať do lesa čo najmenej, to predsa vieš. A navyše, zarobíte si viac, pre nás ochranárov peniaze nie sú žiadny problém.“

„A práve toto nechápem. Ochranári majú všetko a my lesníci nič. Nanajvýš dostaneme od politikov len odrobinky. Darmo im hovoríme, že bez pomoci štátu klimatickú zmenu, suchá a kalamity nezvládneme. My lesníci máme zodpovednosť za stav lesa, ale peniaze nedostaneme. Vám ochranárom stačí vymyslieť projekty, v ktorých sledujete trebárs pohyb rysa alebo vlka alebo mapujete výskyt veľkých šeliem a dostanete na to milióny. Vlastníci lesov vraj u nás už roky dostávajú od štátu len tretinu z toho, na čo si zo zákona nárokujú a všetko je v poriadku. Pritom v Česku, Nemecku alebo Rakúsku štát lesníkom a lesomajiteľom pomáha. Len u nás musíme žobroniť o pomoc. A stále márne.“

„Čo je na tom nepochopiteľné? Máme tu mediálne nenormálne silných aktivistov, tí môžu povedať čokoľvek. Politici veria tomu, že verejná mienka je vyložene na ich strane. Verejnosť, to sú pre politikov voliči. A politika u nás, to je najmä marketing. Štátnických rozhodnutí, možno aj nepopulárnych, ale potrebných, ktoré dokážu navrhnúť rešpektovaní odborníci a obhájiť pred verejnosťou skutoční politici, je preto ako šafranu.“

„Majú síce plné ústa ochrany lesov, ale pasívnej, bez zásahu. Taká je nanič. Ak nebudeme akítvne chrániť lesy, zoschnú a rozpadnú sa nám pred očami. A uspokojiť sa s tým, že hospodárske dreviny majú byť nahradené náletovými brezami, jarabinami a jelšami, ako tvrdia aktivisti, môžu len laici.To je luxus, ktorí si nemôžu dovoliť bohatšie krajiny ako je Slovensko. Zvlášť, ak sa počíta s drevom ako surovinou, ktorá má v budúcnosti nahradiť dokonca aj plasty. Budeme ho teda potrebovať čoraz viac. Preto je nepochopiteľné, že politici a médiá viac načúvajú aktivistom ako lesníkom.“

„Čomu sa stále čuduješ? Akoby si spadol z višne, veď je to tu takto už dlhšie nasmerované. Pozri sa, koľko tu máme národných parkov a chránených krajinných oblastí. Území európskeho významu a chránených vtáčích území. Národných prírodných rezervácií a prírodných rezervácií. Koľko na našom malom urbanizovanom Slovensku žije medveďov a vlkov. Ako dlho sa u nás stavajú diaľnice aj kvôli ekoaktivistom. Povedal som ti, majú obrovský vplyv a politici sa ich boja. Pre tých, ktorí si chcú udržať alebo získať moc, je jednoduchšie počúvať ich, ako si nechať vysvetliť a potom obhájiť na verejnosti odborné argumenty.“

„Vieš, poviem ti to rovno. Medzi lesníkmi a vlastníkmi lesov začína prevládať názor, že tu už dávno nejde o prírodu, ale o peniaze, ktoré budú môcť ochranári získať po tom, ako získajú kontrolu nad územím, ktoré zatiaľ ešte stále obhospodarujú lesníci. V Bruseli chcú vyčleniť na boj s klimatickou zmenou na najbližšie roky bilióny eur. Preto urobili ochranári z lesníkov nepriateľov prírody. Pre nič iné.“

„Reči sa hovoria a chlieb sa je. Uvidíme, čo bude po voľbách. Ale bochník je tu len jeden, pre lesníkov aj pre ochranárov. A ako sa bude deliť? O tom nerozhodneme ani my, ani vy. Rozhodnú voliči.“

Jozef Marko