Bezzásah iba tam, kde má skutočne zmysel

Správa agentúry SITA pokračuje, že takéto zóny sú aktuálne vyhlásené na území, ktoré zodpovedá približne jednému percentu celkového územia Slovenska. Najväčšiu prekážku pri rozšírení bezzásahových zón však podľa ministerstva predstavujú vlastníci pôdy.

„Ministerstvo podporuje myšlienku rozširovania bezzásahových zón. Vďaka novele zákona o ochrane prírody je dnes bezzásahových 50 percent územia každého národného parku. V rámci Envirostratégie 2030 chceme v budúcnosti rozšíriť bezzáshové územia na 75 percent plochy národných parkov,“ povedal hovorca MŽP Tomáš Ferenčák. Vyhlásenie chránených zón na desiatich percentách územia celej krajiny však ministerstvo považuje za veľmi otázne. „Chceme bezzásahové zóny vyhlasovať predovšetkým v oblastiach, kde to má skutočne zmysel,“ dodal Ferenčák.

Podľa ministerstva predstavujú najväčšiu prekážku vlastníci pôdy. MŽP totiž bez súhlasu majiteľov nemôže na danom území vyhlásiť bezzásahovú zónu. Bývalý minister životného prostredia László Sólymos v decembri 2019 pre agentúru SITA uviedol, že práve vlastníci pôdy boli hlavným dôvodom nedokončenia zonácie Tatranského národného parku. „Zonáciu Vysokých Tatier sme mali celkom úspešne rozbehnutú. Osobne som sa pred dvomi rokmi stretol s majiteľmi pozemkov a urbariátov. Diskutoval som s nimi o ich predstavách a o tom, čo im môže poskytnúť štát. Keď sme konečne dospeli k dohode a boli pripravení celú záležitosť dokončiť, zmenili svoje požiadavky,“ uviedol v decembri Sólymos.

MŽP pre agentúru SITA ďalej uviedlo, že rozširovanie bezzásahových zón uskutočňuje aj prostredníctvom odkupovania pozemkov. V prípade chránených území má totiž štát na pozemky predkupné právo. Ak má súkromný vlastník záujem predať pozemky v chránenej oblasti, musí ich na predaj ponúknuť najprv štátu. Prieskum verejnej mienky uskutočnila agentúra Focus v období od 15. do 22. januára na vzorke 1 013 respondentov. Celkovo 82 percent opýtaných súhlasilo s tým, že desať percent územia Slovenska by malo byť vyhlásených za bezzásahovú zónu.

Požiadavky na rozširovanie územia bezzásahových zón začali klásť environmentálne organizácie a združenia v dôsledku plošnej ťažby, ktorá sa na území Slovenska a jeho národných parkov vykonávala. Podľa MŽP by súčasnú situáciu mala zlepšiť novela zákona o ochrane prírody, ktorá vstúpila do platnosti v januári. Novela zakazuje plošnú ťažbu na území národných parkov. Zároveň poskytuje Štátnej ochrane prírody SR väčšie kompetencie v oblasti rozhodovania a kontroly na území národných parkov.