Názor: Vojna volov pod Poľanou

Dosiahnuť tento cieľ prijatím nejakého zákona je nezmyselné fantazírovanie, pretože životné podmienky sa neustále menia a zákonom by sa zabetónoval nielen ekonomický, ale aj vzdelanostný rast regiónu. Tu sa musia riešiť problémy operatívne a musia ich riešiť schopní manažéri spoločne s tými, ktorých sa to týka. Keďže územie bolo vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť štátom, štát musí prevziať aj zodpovednosť za bezpečnosť a zvýšené náklady na život tunajších ľudí, ktorí tu žijú od doby, keď na planéte Zem bolo len okolo dvoch miliárd ľudí. Len vďaka nim, ich pracovitosti a vytrvalosti, ako aj nevšednej kráse prírody sa tento kraj dostal do povedomia širokého okolia a stal sa predmetom básnickej tvorby našich poetov.

Takmer celé tisícročie využívali králi bohatstvo tunajších lesov nielen vo forme dreva pre baníctvo a hutníctvo, ale aj bohato zastúpené druhy zveri na honosné poľovačky, pri ktorých na vígľašskom zámku vykonávali aj štátnické povinnosti. O tom, že sa v týchto lesoch nachádzali aj medvede, svedčí dokument hovoriaci, že pred 666 rokmi, 26. novembra roku 1353, v lesoch vígľašského panstva napadol ranený medveď kráľa Ľudovíta Veľkého a len šťastnou náhodou neskončila predčasne anjouská dynastia v Uhorsku.

Medvede však neboli pre človeka nebezpečné len v stredoveku, ale sú aj v súčasnosti. Hoci im v roku 1932 hrozilo na Slovensku takmer vyhynutie, z podnetu vtedajšieho Loveckého ochranného spolku bol prijatý zákon na ich celoročnú ochranu, ktorá trvá dodnes. Za obdobie 87 ročnej ochrany ich početné stavy prekročili únosnú mieru natoľko, že v poslednom čase sa dozvedáme z médií takmer denne o medveďoch, potulujúcich sa v blízkosti ľudských obydlí a v mnohých prípadoch dochádza k napadnutiu človeka, ktoré mnohokrát končí ťažkým ublížením na tele. Stúpajúce početné stavy a množiace sa prípady nebezpečných stretov s človekom donútili zasiahnuť do populácie regulačným odstrelom už v roku 1962, no stále sa vykonáva v nedostatočnej miere, pretože nelogické obmedzenia zo strany Štátnej ochrany prírody SR v súčinnosti s rôznymi občianskymi združeniami (hlavne VLK) a nekompetentnými úradníkmi ministerstva životného prostredia sťažujú jeho realizáciu tak, že sa každoročne nesplní ani na 50%.

Oblasť Poľany je územie s najväčšou hustotou medvedej populácie na Slovensku, keď na jedného medveďa pripadá v poľovnom revíre Chránená poľovná oblasť (20 659 ha) len 210 ha a na výmere jelenej oblasti J XIV Poľana (61 288 ha) len dvojnásobná výmera. No v roku 2019 štátna ochrana prírody zamietla všetky žiadosti o regulačný odstrel, hoci boli prerokované a doporučené Správou CHKO Poľana.

Že by sa o tomto nelogickom, alebo vzdorovitom zákaze boli dozvedeli medvede? Istotne si pamätáte aféru, ktorú spôsobila medvedica už v júli tým, že takmer každý večer chodila pomedzi domy v určitej časti Očovej. Obyvatelia žiadali okamžité riešenie a to videli len vo forme odstrelu. Štátna ochrana prírody však odmietla vydať povolenie na odstrel pokiaľ nedokážu, že medvedica stratila plachosť a je pre človeka nebezpečná. Vydala však akési „predbežné opatrenie“ vo forme zákazu vychádzania občanov v čase od 21,00 hod. večer do 4,00 hod ráno, čo vyvolalo u dotknutých občanov pohoršenie a široká verejnosť to s trochou irónie považovala za vyhlásenie „stanného práva“.

Akým iným spôsobom mali občania, poľovníci a pracovníci CHKO Poľana ešte dokázať Štátnej ochrane prírody SR, že medvedica predstavuje nebezpečie, keď im chodí po dvoroch a záhradách? Nakoniec pod tlakom verejnosti, ktorá bola prostredníctvom médií s počudovaním pravdivo informovaná, bolo povolenie vydané a takmer po troch týždňoch medvedica aj ulovená. Vyriešil sa tým však len dôsledok dlhotrvajúceho neriešenia medvedieho problému a nie príčina, ktorá spočíva v nadmernej hustote medvedej populácie vo vyhovujúcich medvedích habitátoch. Ale to je pre Štátnu ochranu prírody SR a „vlkárov“ pravdepodobne ťažko pochopiteľný pojem.

Na odlišný, ale reálnejší pohľad na riešenie medvedích problémov Správou CHKO Poľana reagovalo Riaditeľstvo ŠOP SR vydaním príkazného listu, na základe ktorého riaditeľka CHKO Poľana Ing. Fabriciusová zvolala na 12.11.2019 zasadnutie Komisie pre ochranu a manažment medveďa hnedého v územnej pôsobnosti Správy CHKO Poľana. A tu začala tá vojna z rovnomenného filmu uvedeného v nadpise.

Zástupcovia riaditeľstva ŠOP SR už tým, že sa za predsedníckym stolom usadili v patričnej vzdialenosti od svojich podriadených kolegov dali najavo svoju nadradenosť a hájili znenie hlúpeho zákona ako šľachta na čele s kniežaťom Bierigom. Zástupcovia Správy CHKO Poľana sa ujali úlohy mladého Lamperta, syna kniežaťa Bieriga a márne sa snažili obhajovať zdravý rozum a hľadať riešenie.

My, ďalší 29 členovia - ako príslušníci richtára Runottera, pozostávajúci zo starostov dotknutých obcí, zástupcov poľovníckych združení, štátnych lesov a poľnohospodárskych podnikov, na ktorých sa pácha krivda, s podporou zástupcov TU Zvolen, Národného lesníckeho centra Zvolen a okresných úradov Zvolen, Banská Bystrica a Detva sme tvrdo a nekompromisne bojovali s Bierigovcami.

Nežiadali sme od nich nemožné. Chceli sme len, aby pochopili, že aj človek je súčasťou daného ekosystému a žije v ňom už desiatky storočí, ba až tisícročia spolu s medveďmi. Konflikty s medveďmi boli aj v minulosti a budú aj v budúcnosti, ale nech sú len v lesoch, ktoré sú vhodným habitátom medveďov a nie v dedinách, alebo dokonca mestách, kde sa chce cítiť doma človek. To ale vyžaduje vypracovať a prijať koncepciu obhospodarovania medvedej populácie s optimálnym početným a priestorovým určením. To je však pre ŠOP SR už dlhodobo neprijateľné, pretože by prišli o možnosť čerpať miliónové eurofondy na nezmyselné projekty monitorovania veľkých šeliem.

Oni však presadili zákony, v ktorých má medveď väčšiu hodnotu ako človek. Všetky nezmyselné obmedzenia pri odsúhlasovaní zásahov v konfliktných situáciách, ktoré sa takmer v búrlivej diskusii sypali na ich hlavy, odôvodňovali dodržiavaním platnej legislatívy, dohovorov a ich príloh. Pritom potvrdili, že populácia medveďa je na Slovensku nie ohrozená, no neprejavili záujem o riešenie zmenou už nevyhovujúcej domácej, ba aj európskej legislatívy. Dokonca na otázku, či považujú obmedzenia pri schvaľovaní regulačného lovu za logické, odpovedal M. Hletko, že ako zamestnanec ŠOP SR nemusí mať názor na to, či daný zákon je dobrý, alebo zlý. Myslím, že takáto odpoveď nie je hodná ani minimálnej mzdy.

Pri súčasných početných stavoch medveďov na Slovensku už nejde o kozmetickú úpravu výnimky z prílohy II Bernského dohovoru, ktorá bola Slovensku udelená a už je v súčasnosti tiež nevyhovujúca. Už nestačí presunúť medveďa z prílohy IV do prílohy V, ale už dávno mali tí, ktorí naoko tvrdia že chcú problém riešiť, požiadať „Stály výbor pre Dohovor o ochrane voľne žijúcich organizmov...“ o preradenie medveďa z prílohy II do prílohy III, kde je povolené regulované využívanie chránených živočíchov. Švajčiari podali žiadosť o takéto preradenie vlka. Na tomto mala pracovať už dávno aj Slovenská poľovnícka komora.

Neviem aké závery z tohto zasadnutia budú schopní prijať na ŠOP SR, ale podľa postoja ich zástupcov neočakávam, že sa ľady pohnú, ba mám obavy, že sa obrátia proti predstaviteľom CHKO Poľana, ktorí prejavujú záujem problémy riešiť. Tu sa už nejedná o konflikt štátnych a tzv. primitívnych ochranárskych združení s lesníkmi a poľovníkmi, ale ide o drzú ignoráciu širokej verejnosti.

Ako ďalej? Prirodzeným habitátom medveďa sú súvislé lesné komplexy. Slovensko má 19 300 km² lesov. Vhodné podmienky pre medvede sa nachádzajú na ploche cca 13 – 14 000 km². Zostávajúce lesy pre ich nekomplexnosť a osídlenosť nie sú vhodným biotopom medveďa. Ďalším rozširovaním areálu dôjde k synantropizácii populácie. Tento areál predstavuje optimum pre 600 max. 700 jedincov. Prvoradou úlohou regulácie je zastaviť rast a postupne znížiť populácie na optimálny stav.

Emil Rakyta

(Autor patrí na Slovensku medzi popredných poľovníckych odborníkov. Celý svoj život zasvätil lesníckej prevádzke a pohoriu Poľana).