TÝŽDŇOVKA: Pod náporom silného vetra padajú aj mohutné stromy. Jednoducho zostarli
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Tento týždeň ma osobitne zaujala informácia štátneho podniku Lesy ČR o tom, že silný vietor poškodil počas končiaceho sa leta približne 200 000 kubíkov dreva. Podľa „lesočechov“ v letných, ale aj v predchádzajúcich mesiacoch dopadali veľké vetvy a torzá asi 150-ročných stromov z okolitých lesov na turistické trasy a náučné chodníky aj vo Východnom Krušnohorí.
Foto Jozef Marko
Hniloba v kmeňoch vyťažených z predržiavaných porastov
„Mnoho stromov v tejto oblasti je v zlom zdravotnom stave s viditeľným poškodením. Žiadame teda štátnu správu o trojmesačné verejné uzavretie južnej časti Tesárove cesty a tiež oblasti nad zástavbou v Alešove, Sokolskej a Ukrajinskej ulici v Litvínove, aby sme mohli stromy označiť a spracovať. V porastoch ponecháme časti kmeňov a dutín, ktoré ako mŕtve drevo podporia biodiverzitu,“ vysvetlil v tlačovej správe tamojší oblastný riaditeľ štátneho podniku Lesy ČR Ing. Václav Bašta.
V tejto súvislosti si spomínam na to, ako mi pred troma rokmi vedúci výrobno-technického úseku vtedajšieho Odštepného závodu Rožňava, štátneho podniku LESY SR Ing. Štefan Manko povedal, že víchrica z roku 2014 spôsobila na Gemeri doslova katastrofu, pretože vyvrátila porasty na Rejdovej, Zverníku, Stromiši, Ľadovej a na ďalších miestach. Ako zápalky padali podľa jeho slov nielen smreky, ale aj 130-ročné duby. Teda obry, o ktorých by si ľudia mohli myslieť, že nebudú mať problém odolať náporom vetra.
Vedúci Polesia Čermeľ Mestských lesov Košice Ing. Peter Szarka mi zasa vo februári tohto roka názorne priamo na odvoznom mieste vysvetlil, čo znamená ťažba dreva v prestarnutých porastoch s predržiavaním buka. Výsledkom takéhoto prístupu je nekvalita s obrovským percentom hniloby a v niektorých prípadoch až s vyhnitím vnútornej časti kmeňov. Ukázal mi vyťažené buky, pochádzajúce zo 180-ročného porastu, ktorý je dávno za optimálnym vekom na ťažbu drevnej hmoty, jej efektívne zhodnotenie a účelné využitie ako jedinej obnoviteľnej suroviny.
V ďalšej lokalite sme si vtedy pozreli lesný porast, v ktorom „úradoval“ uplynulú zimu sneh a vietor. V zdanlivo stabilnom a odolnom bukovom lese sa nachádzali roztrúsene zlomy a vývraty veľkých bukov. Zhodli sme sa na tom, že ani z pohľadu stability a odolnosti voči poveternostným vplyvom a ich extrémnym prejavom nemá predržiavanie porastov do vysokého veku žiadny praktický význam.
Hoci častokrát mohutné, veľké a majestátne, ale stromy padajú k zemi, vyvrátené a polámané, pretože jednoducho zostarli. Oslabené vekom a chorobami neodolali náporom silného vetra. Tak ako človek neodolá „zubu“ času a cíti na sebe, že postupujúcim vekom už nemá toľko energie ako za mladi, chytajú sa ho rôzne choroby a on sa z nich snaží vyliečiť. Taký je zákon prírody. Ľuďom neostáva iné, ako ho rešpektovať.
A odborná i neodborná diskusia o tom, ako hospodáriť v lesných porastoch v súlade s prírodou a súčasne s potrebami ľudskej spoločnosti, môže pokračovať...
Jozef Marko