TÝŽDŇOVKA: S chorým lesom je to ako s chorým človekom. Takisto si vyžaduje odbornú starostlivosť a účinnú liečbu
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Hovorí sa: v zdravom tele zdravý duch. Odborníci z Národného lesníckeho centra - Lesníckej ochranárskej služby v statuse na sociálnej sieti s poďakovaním Slovenskej lesníckej komore za zorganizovanie odborného seminára o aktuálnych hrozbách pre listnaté lesné porasty, iste aj trochu nadnesene napísali: v zdravom lese zdravý duch. Zo stretnutia výskumníkov a vedcov z Národného lesníckeho centra so stovkou pracovníkov lesníckej prevádzky (uskutočnilo tento týždeň v Dargove v Slanských vrchoch) s poukázaním najmä na pôsobenie lykožrúta bukového a hynutie jaseňov každopádne vyplynulo, že s chorým lesom je to ako s chorým človekom: takisto si vyžaduje odbornú starostlivosť a vhodne zvolenú liečbu.
Foto Jozef Marko
Ing. MIlan Zúbrik PhD. pri strome napadnutom lykožrútom bukovým
A tak ako u ľudí, ani v prípade chorobami trpiacich lesných porastov nie je vôbec jednoduché zvoliť účinnú terapiu. Roman Leontovyč z Národného lesníckeho centra – Lesníckej ochranárskej služby, inšpektor pre východné Slovensko od roku 1994, na terénnom stanovišti s ukážkou hynutia jaseňov na túto tému povedal: „Individuálna odolnosť jednotlivých stromov v poraste voči kombinácii škodlivých faktorov býva rozdielna. Preto je vhodné postupovať v poraste tak, aby boli vyselektované odolnejšie jasene a vytvárané skupinky a hlúčiky odolných stromov. Tie sa môžu reprodukovať a tvoriť nové porasty. Stromy so 60 – 70 percentnou defoliáciou už treba asanovať, ak je odlistenie na úrovni 40 – 50 percent, jasene ponechajme, aby sa z nich vyselektovali odolnejšie jedince a vyprofilovali sa na následné porasty.“
Jeho kolega Milan Zúbrik na druhom stanovišti v lesnom poraste, zameranom na prezentovanie pôsobenia lykožrúta bukového hovoril aj o tom, že „v súčasnosti ešte len začíname skúmať tohto škodcu. Čerpáme najmä z literatúry, v ktorej sa uvádza, že nikdy nenapáda zdravý strom. Zdá sa nám, že to nie je celkom pravda. Napáda aj zdravý strom, ale nedokáže ho zdolať. Lykožrút bukový má dve rojenia. Prvá generácia sa rojí v apríli, nalietava na stromy a spôsobuje na kmeni mokvavé ranky. Potom sa stane niečo, čo si zatiaľ nevieme vysvetliť – rany sa nezahoja.
Výsledkom toho je, že strom sa síce ubránil a požerky tu nie sú, ale na strome sa objavujú typické rany. Tie začnú praskať a stromu i drevu to určite neprospieva. Ak sa ale lykožrútovi bukovému podarí vytvoriť v napadnutom strome požerok, má 3 až 5 ramien a v hviezdicovito usporiadaných chodbičkách žijú larvy až do jesene. Lykožrút sa začiatkom augusta vyrojí a nastáva tak druhé rojenie. Musíme teda nájsť spôsob, ako manažovať dve generácie lykožrúta bukového.“
Druhý blok seminára tvorili prezentácie odborných príspevkov v sále obecného úradu. Juraj Galko a Valéria Longauerová, takisto z Národného lesníckeho centra – Lesníckej ochranárskej služby, v nich opakovane zdôrazňovali dlhodobo overený fakt, že alfou a omegou v ochrane lesa, teda v prevencii a liečbe jeho chorôb, je porastová hygiena. Lesníci vedia, že ak má byť efektívna, musí byť robená včas, permanentne a dôsledne, aby sa podarilo lesný porast udržať napriek pôsobeniu škodlivých abiotických a biotických činiteľov zelený a zdravý, plnohodnotne plniaci všetky jeho produkčné i mimoprodukčné funkcie.
Preto sú praktickí lesníci, lesnícki výskumníci a vedci oprávnene nazývaní aj lekármi lesa. Ešte aby to tak pochopila väčšina spoločnosti, vrátane politikov. Pomohlo by to lesom aj lesníctvu.
Jozef Marko