Logo
Vytlačiť túto stránku

Štátni ochranári previezli jedného losa do veterinárnej starostlivosti: Odborník pre LES & Letokruhy vysvetlil, prečo nie je na Slovensku viac losov

Počas víkendu štátni ochranári organizovali prevoz losa z okolia Vranova nad Topľou do dočasnej veterinárnej starostlivosti v blízkosti Národného parku Poloniny. Najväčší zástupca kopytníkov v Európe, los mokraďový, sa už dlhšie pohyboval v blízkosti frekventovanej cesty a záhrad rodinných domov. Pre vážne riziko ohrozenia života bol tento chránený živočích dočasne prevezený do veterinárnej starostlivosti, odkiaľ bude následne vypustený do voľnej prírody v Národnom parku Poloniny. Tlačovou správou o tom včera informoval Odbor komunikácie a propagácie Štátnej ochrany prírody SR.

Doporučený Ing. Stanislav Bystriansky s losicou Maiou Foto: archív S. Bystrianskeho Ing. Stanislav Bystriansky s losicou Maiou

„Los mokraďový (Alces alces) obýval územie Slovenska celé stáročia, dnes je však jeho výskyt na našom území pozorovaný len zriedka. Na jeseň sme informovali o výskyte tohto kopytníka v Západných Tatrách. Najčastejšie ide o nedospelé samce, ktoré pri hľadaní partnerky a obsadzovaní nových území prekonávajú veľké vzdialenosti. Aj v tomto prípade ide o dvojročného samca.

Losy k nám prechádzajú najčastejšie z Poľska, kde ich populácia vo voľnej prírode rastie a v súčasnosti prevyšuje 20 000 jedincov. Euroázijské populácie sa odhadujú na 1,5 milióna jedincov, z ktorých jednu tretinu tvoria európske populácie. Stály výskyt tohto druhu bol potvrdený v prihraničnej oblasti Jablonka – Czarny Dunajec – Trstená na Orave, kde je aj predpoklad ďalšieho šírenia a vytvorenia stálej populácie v tamojších rozľahlých rašelinných lesoch. Stála populácia bola na Slovensku pozorovaná v Oravskej kotline do roku 1990. 

Opätovný návrat losov na naše územie do veľkej miery závisí aj od nás. Ich najväčším ohrozením je totiž nelegálny odstrel a kolízie s dopravou. Los mokraďový patrí k celoročne chráneným živočíchom so spoločenskou hodnotou 3 000 eur,“ uviedla ŠOP SR.

V minuloročnom letnom dvojčísle časopisu LES & Letokruhy sme o problematike výskytu losov na Slovensku uverejnili rozhovor s lesníkom, poľovníkom a znalcom prírody, Ing. Stanislavom Bystrianskym, ktorý je autorom projektu Reštitúcia losa európskeho. Okrem iného sme sa opýtali, prečo nie je na Slovensku viac losov a kto alebo čo tomu bráni.

„Veľké obavy majú poľnohospodári, ktorým môžem odkázať, že los je lesné zviera. Vo dne a dokonca ani v noci sa nerád pohybuje po otvorenej, voľnej ploche. Samozrejme za predpokladu, že nemigruje. Vo svojom domovskom okrsku sa ale poliam, lúkam a pasienkom vyhýba. A ešte jeden odkaz poľnohospodárom a lesníkom. Hoci los toho skŕmi dosť, veď samce dosahujú hmotnosť až 500 kilogramov a samice 300 kilogramov, a teda viac ako jeleň alebo jelenica, je potrebné zdôrazniť, že los je samotárske zviera a nežije v čriedach. Jeden los skŕmi denne 15 kilogramov vetvovej potravy.

Ak jeleň síce skŕmi denne iba 5 kilogramov podobnej potravy, tak u 30 hlavovej čriedy to predstavuje až 150 kg. U jelenej zveri na Slovensku nie je v súčasnosti raritou, ak má jelenia črieda 100 jedincov, tak je to poriadny rozdiel. Jelenia zver nemá problém zdržiavať sa a pásť na poliach poľnohospodárov, lebo ide o pôvodne stepnú zver, ktorá sa adaptovala na les.

Nuž a na otázku, prečo losov nie je viac, je odpoveď vo vysokej hustote predátorov a v nedostatočnom záujme zo strany Štátnej ochrany prírody SR, ako aj kompetentných lesníkov a poľovníkov. Často sa stáva, že ľudské postoje a spoločenská mienka sa menia až s vymretím neprajnej a nástupom prajnej generácie.“

Jozef Marko

Naposledy zmenené: utorok, 14 február 2023 06:14
Prečítané: 1850
(6 hlasov)
Lesmedium. All Rights Reserved.