Smrečiny a lykožrút z družice
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Premnoženie lykožrúta je častou témou na Šumave i vo Vysokých Tatrách. V oboch prípadoch bolo spôsobené veternými víchricami, ktoré spôsobili polámanie smrekových porastov. Màtvo ležiace drevo poskytlo prostredie na masívne premnoženie tohto chrobáka. Ak chceme získa o tejto problematike čo najviac informácií, je dobré využi rôzne uhly pohľadu. Spracovanie družicových údajov je jedným z nich.
Asi najdôležitejšia vlastnos snímania dát z družíc, prípadne lietadiel, je komplexnos. Predstavme si, že by lekár vyšetroval pacientovi postupne každú bunku v tele. Nehľadiac na časovú náročnos, analýzou všetkých buniek by sme ažko odhalili, žemátrebárs chrípku.
Rovnako tak pri lesoch môžeme počas krátkej chvíle získa dáta o miliónoch stromov, navyše, môžeme hodnoti lesné porasty ako celok. Druhou významnou vlastnosou je, že družicové dáta sa získavajú v intervaloch elektromagnetického žiarenia, ktoré ľudské oko nie jeschopné vníma. Ide napríklad o infračervené spektrum, kde môžeme identifikova zmenu zdravotného stavu lesa bez toho, aby bola napohľad v takom poraste akákoľvek zmena.
Treou výhodou je, že niektoré dáta sú získavané systematicky. To znamená, že k snímaniu dochádza neustále niekoľko rokov, a ak dôjde k nejakej zmene na zemskom povrchu, môžeme spätne využi archívne dáta a sledova vývoj nejakého javu. Pre také sledovanie sú výhodné hlavne dáta zhotovené družicami typu Landsat.
Prvá zo série týchto družíc bola vypustená na obežnú dráhu už v roku 1972. Môžeme napríklad sledova vývoj šírenia kôrovca, presnejšie povedané, jeho prejavov na Šumave už od začiatku osemdesiatych rokov. Navyše, množstvo týchto družicových dát je voľne stiahnuteľných z dátových archívov.
Družicové dáta sú v mnohých krajinách už nevyhnutnou súčasou lesného hospodárenia. Platí to najmä tam, kde sú rozsiahle lesné porasty a takýto monitoring je umožnený technologickým vybavením na vysokej úrovni (Kanada, USA a pod.). Využitie je veľké: hodnotenie plošných zmien lesa a prípadné odhalenie nepovolenej ažby, alebo odhady biomasy. Pomocou takzvaných spektrálnych indexov môžeme indentifikova riziká požiarov v letnom období, poškodenie lesov vplyvom kyslých dažďov, patogénnych húb alebo škodcov hmyzu.
Práve posledný zmienený prípad môže by doložený na príklade Šumavy a kôrovca. Pomocou série družicových scén družíc Landsat od roku 1987 bol vyhodnotený celý priebeh premnoženia kôrovca na Šumave a jeho dôsledkov pre lesné porasty. Najdynamickejšie zmeny boli v oblasti centrálnej Šumavy zistené v druhej polovici 90. rokov, keď bol uplatňovaný režim aktívnych zásahov vytváraním holorubov okolo bezzásahového pásma proti ďalšiemu šíreniu kôrovcov. Z výsledkov spracovania družicových dát vyplýva, že prirodzená obnova lesa v miestach rozpadnutých smrečín prebieha, navyše je v porovnaní s holinami úspešnejšia.
Z terénneho výskumu Magdy Jonášovej vyplýva, že prirodzená obnova v rozpadnutých smrečinách je oproti obnove na odlesnených miestach úspešnejšia o 30 a viac percent v závislosti od podmienok v danej lokalite. Na úplne odlesnených plochách je potom potrebné dosadzova stromčeky umelou výsadbou, čo je i finančne náročné.
K podobným záverom dochádzajú i vedci skúmajúci obnovu lesov vo Vysokých Tatrách. Anton Krištín z Ústavu ekológie Slovenskej akadémie vied v rozhovore pre Český rozhlas uviedol, že obnova lesov na plochách intenzívnej ažby je náročná vplyvom viacerých faktorov ako mikroklimatické podmienky holých miest a zarastanie semenáčov.
Zvláštnou skupinou dát z družíc sú dáta termálne. Z nich sa dajú získa informácie o teplote materiálov na zemskom povrchu. Napriek tomu, že termálne dáta sú dnes pri družiciach stredného rozlíšenia skôr výnimkou, môžu poskytova unikátne informácie. Termálne dáta môžeme využi pri identifikácii požiarov alebo iných rizík, v prípade vodných plôch môžeme odhali i tepelné znečistenie odpadových vôd či podmorskú vulkanickú činnos.
Termálne dáta boli použité i pri hodnotení vplyvov kôrovcov na Šumave. Všeobecne platí, že ak dôjde k odlesneniu, teploty povrchu pôdy začnú medzi dňom a nocou výrazne kolísa. Je však rozdiel, ak odumrie les vplyvom kôrovcov, alebo ak urobíme holorub.
Pri rúbaní lesa dôjde k odstráneniu vegetácie niekedy až na holú pôdu, ktorá sa vysuší a začne sa prehrieva. To môže by pre obnovu lesa kritický moment. Naopak, v lese rozpadajúcom sa pôsobením kôrovcov sa presvetlením urýchli rast náletových semenáčikov, ktoré sú čiastočne klimaticky chránené časami odumretých smrekov. Také prostredie navyše chráni semenáčiky svojou neprístupnosou pred zverou.
Termálne družicové dáta i pozemné meranie teplôt z oblasti centrálnej Šumavy jednoznačne ukazujú, že na rozdiel od odlesnených plôch v rozpadnutých smrečinách nedochádza k takému výraznému nárastu ani ku kolísaniu teplôt. To je aj v zhode s výsledkami porovnania počtu semenáčikov v oblasti rozpadnutých smrečín a holín na Šumave, keď práve rozpadnuté smrečiny oproti holinám vykazujú vyššiu úspešnos obnovy lesa.
(sme, 20.4.2010)