Polemika o medveďoch v denníku Pravda: Účinná regulácia alebo odstrel ako populizmus?
- Zverejnené v O čom sa píše
- Komentáre (1)
Denníka Pravda uverejnil včera v rubrike Názory polemiku, v ktorej viceprezident Slovenskej poľovníckej komory Alojz Kaššák hovorí, že „taká silná populácia medveďa, akú na Slovensku máme, si vyžaduje profesionálny prístup k jej manažmentu a účinnú reguláciu.“ Naopak ekológ Erik Baláž, sa domnieva, že zastreliť polovicu medveďov by vôbec nepomohlo: „Odstránili by sme medvede, ktoré chodia k dedinám, aj tie, ktoré k nim nechodia. Polovica problémov by tak zostala a medvede by o pár rokov doplnili svoj počet.“Na portáli Lesmedium.sk z ich názorov na riešenie problému s medveďmi vyberáme niekoľko úryvkov a uverejňujeme link na celú polemiku.
Ilustračné foto: FB profil Pavla Lenka
Alojz Kaššák, viceprezident Slovenskej poľovníckej komory:
„Populácia medveďa hnedého za posledných dvadsať rokov výrazne narástla, čo pociťujú obyvatelia takmer všetkých kútov Slovenska. Potvrdzujú to oficiálne vykázané stavy z poľovných revírov, ktoré spracováva Národné lesnícke centrum. V roku 2000 bola odhadovaná početnosť 1 467 jedincov, v roku 2010 to bolo 1 995 jedincov a v roku 2021 až 2 997 jedincov.
Prvé presné určenie reálnej početnosti medveďa priniesla práca profesora Pauleho z TU Zvolen z roku 2014, ktorý na základe genetického výskumu určil početnosť medvedej populácie na Slovensku na jarný stav 1 256 jedincov ± 235 jedincov. Okrem toho zistil veľmi dôležitý údaj o sexuálnej štruktúre, ktorá je výrazne naklonená v prospech samíc. Tento fakt nám ešte viac zvyšuje natalitu (rodenie mláďat).
Slovenská poľovnícka komora už roky hovorí o tom, že medveďa je nutné loviť na základe kvót ako v ostatných európskych štátoch. Aktuálny stav rieši len lov, respektíve v prípade zásahového tímu zabitie smrtiacou injekciou konkrétneho jedinca, ktorý podľa zistených informácií doteraz nie vždy bol v súlade s právnymi predpismi.“
Erik Baláž, ekológ:
„Možno si to neuvedomujeme, ale krajinu pod horami ľudia akoby opustili. Kedysi boli v okolí dedín rozptýlené salaše, pásli sa tu čriedy oviec a kráv, na poliach pracovali ľudia. V krajine okolo dedín boli domáce zvieratá a veľké množstvo psov. Medvede sa sem odvážili len v noci, a aj vtedy ich rýchlo vyhnali svorky psov strážiace dobytok a túlajúcich sa voľne dedinami. Zvierat je dnes menej a sú viac v maštaliach ako na lúkach. Psy sú zavreté v domoch. Dnes sú v podhoriach namiesto nich často veľké lány kukurice alebo repky. Párkrát do roka nimi prebehnú veľké stroje, inak tam nechodí nik. Žiadne psy už nevyháňajú z okolia dedín medvede a iné divoké zvieratá.
A tak sa prispôsobili. Nejde pritom len o medvede. Pri dedinách je dnes viac jeleňov aj diviakov, ako kedysi. Ani tie sa už nemusia báť ľudí. Cítia sa bezpečne a potravy je tu dosť. Kukurica je neobmedzený zdroj. Medvede navyše našli odpadky, priživovali sa na poľovníckych krmoviskách a postupne sa stále viac učili prijímať potravu pochádzajúcu od ľudí. Aj medvede preto nakoniec zmenili svoj spôsob života.
Možno to zašlo ďalej, ako by sme chceli. Rýchle a jednoduché riešenia, ako sa vrátiť späť, ale neexistujú. „Zastreliť“ polovicu medveďov, ako navrhujú niektorí, by vôbec nepomohlo. Odstránili by sme medvede, ktoré chodia k dedinám, aj tie, ktoré k nim nechodia. Polovica problémov by tak zostala a medvede by o pár rokov doplnili svoj počet. Odstrel by rozvrátil sociálnu štruktúru populácie, čo by mohlo spôsobiť ešte rýchlejšie množenie medveďov. Zamerať sa len na odstrel je preto číry populizmus.“