Logo
Vytlačiť túto stránku

Názor: Agrorezort by sa mal starať o lesy, vodu a pôdu. Envirorezort o urbanizovanú časť krajiny, odpady, skládky a priemyselné envirozáťaže

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa stará o cca 4 405 000 ha pôdy, čo predstavuje 89,8% územia Slovenska. K tomu môžeme prirátať aj časť vodných plôch. Takže odhadom ide až o 90% územia Slovenska. Keďže vieme, že prírodu, až ju naozaj chceme chrániť, musíme brať ako celok vo všetkých jej previazanostiach, tak je nevyhnutné, aby sa o ňu staral jeden rezort a nedochádzalo k vzájomným rozporom, či už v legislatíve, v pohľade na riešenie problémov alebo na určovanie ďalšieho smerovania územia Slovenska.

Doporučený Lokálna vetrová kalamita bezprostredne po spracovaní Foto Jozef Marko Lokálna vetrová kalamita bezprostredne po spracovaní

Musia byť jasne dané ciele, čo vlastne chceme dosiahnuť v poľnohospodárstve, lesníctve a vodnom hospodárstve (zabezpečenie sebestačnosti zdravými potravinami, produkcia dreva, udržanie vody v krajine, ochrana pôdy, ochrana prírodného prostredia, vplyv na klimatické zmeny, pracovné a sociálne zabezpečenie obyvateľstva a zabezpečenie ďalších funkcií prírodného prostredia).

Po stanovení týchto cieľov je potrebné politické rozhodnutie a následná úprava legislatívy. Tieto ciele by mali byť dlhodobé. Nemali by sa meniť nástupom každej novej vlády. V týchto časoch vidíme, aké je dôležité byť v základných veciach nezávislý. Keby došlo k ďalšej a väčšej globálnej katastrofe, akou je pandémia corona virusu, štáty, ktoré nám teraz posielajú svoje potravinové prebytky druhotriednej kvality, nám ich už posielať nebudú, pretože v prvom rade zabezpečia svoje vlastné obyvateľstvo.

Vieme, v akom stave sa nachádza naše lesníctvo, len sa nevieme dohodnúť, aké má byť. A túto dvojkoľajnosť by do značnej miery odstránil jeden rezort, ktorý by spravoval pôdohospodárstvo ako jeden celok - v hospodárskych opatreniach, ale aj v ochrane prírody. Pri rozhodovaní však musí platiť princíp priority. Buď chceme rozvrátené a nefunkčné lesy (z pohľadu produkcie kyslíka, zachytávania CO2, zadržiavania vody, ochrany pôdy, produkcie drevnej hmoty a iných benefitov, vyplývajúcich zo zdravého lesného prostredia), alebo lesy spĺňajúce čo najviac z týchto veľmi prospešných funkcií pre spoločnosť. To isté platí aj pre poľnohospodársku pôdu (pestovanie monokultúr s ich negatívnym dopadom na odhumusovanie pôdy, stratu vody, silne zachemizovanie pôd a pod.).

Z týchto dôvodov by pod rezort ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka mala patriť legislatíva a rozhodovanie pod správou ministerstva životného prostredia, ktorá sa viaže na poľnohospodárske, lesné a vodné plochy v správe agrorezortu, aby bola zabezpečená kontinuita všetkých činností na daných územiach. Envirorezort by sa malo starať o urbanizovanú časť krajiny, envirozáťaže, odpady, skládky nebezpečného odpadu, líniové stavby, stavby ako také a priemysel z hľadiska ochrany životného prostredia.

Z týchto dôvodov by mal byť vypracovaný jeden lesný a jeden poľnohospodársky zákon. Ten by v sebe zahŕňal riadne obhospodarovanie daného územia, ako aj ochranu tohto územia pred negatívnymi vplyvmi a spracovanie následkov kalamít. V novom zákone, keďže by celá činnosť bola pod správou jedného rezortu, by sa už nemal iný rezort aj z hľadiska ochrany prírody k danej situácii vyjadrovať.

To isté by platilo aj pre tretí sektor vzhľadom na jeho nekomplexný pohľad na danú problematiku a častokrát aj neodbornosť. V prípade, ak by chcel v danej problematike zasahovať a bolo by mu to umožnené, musí niesť za svoje rozhodnutia aj zodpovednosť. V praxi by to znamenalo, že by zanikla možnosť iného rezortu neodborne sa vyjadrovať  ku spracovaniu kalamít, ich pozastaveniu alebo zákazu. 

Spracovanie kalamít by malo prioritu pred akýmikoľvek ťažbami (možno okrem mimoriadnej) v ktorýchkoľvek stupňoch ochrany prírody. Vzhľadom na to, že ide o mimoriadnu udalosť a aby sa zabránilo ďaľšiemu rozširovaniu kalamity z dôvodov nespracovania tej prvej, čím by mohlo nastať rozvrátenie ďalších porastov a k samotnému zániku dôvodu ochrany daného územia. Bezzásahovať uplatňovať len v tých prípadoch a tam, kde touto nečinnosťou nehrozí zánik danného biotopu, ktorý je takto chránený a neohrozujú sa tým okolité porasty.

Je nevyhnutné a vysoko prioritné prehodnotiť chránené územia a národné parky z hľadiska ich zaradenia podľa IUCN a na základe týchto kriterií stanoviť množstvo a ich rozsah. Územia, ktoré nespĺňajú podmienky IUCN, ak na nich chceme uplatňovať vyšší stupeň ochrany, preradiť do prírodných parkov.

Územia národných parkov, prírodných parkov, prípadne niektoré časti chránených krajinných oblastí na štátnych majetkoch spravovať organizáciou Štátne lesy TANAPu, ktorá má so správou týchto území po odbornej, vedeckej a organizačnej stránke dlhodobé a veľké skúsenosti a dokázala svojou činnosťou prispieť k ochrane daného územia, pokiaľ jej v tom nebolo zabránené nezmyselnou činnosťou ministerstva životného prostredia, štátnej ochrany prírody a tretím sektorom. Po individuálnych dohodách so súkromnými vlastníkmi by mohli spravovať aj ich majetky v dotknutých územiach.

Ing. Štefan Vozár, člen Predstavenstva Slovenskej lesníckej komory

Titulok: Lesmedium.sk

Poznámka redakcie: Redakcia nezodpovedá za informácie zverejnené v tomto článku. Ide o názory autora, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie. 

 

Prečítané: 2068
(12 hlasov)
Lesmedium. All Rights Reserved.