Logo
Vytlačiť túto stránku

Príprava ihličnatých lesov na obdobia sucha: Smrek a jedľa horúcimi témami

V strednej Európe sú obdobia sucha s klimatickými zmenami stále častejšie, no niektoré dnešné lesy sa s nimi nevedia vysporiadať. Výskumníci zo švajčiarskeho výskumného ústavu WSL teraz na základe údajov z 30-ročného experimentu, ktorý vykonával Lesnícky výskumný ústav v Bádensku-Württembersku (FVA), ukazujú, ako náchylné sú smrekové a jedľové lesy na sucho.

Doporučený Sucho a erózia Zdroj: WSL Sucho a erózia

Na šiestich testovacích miestach so smrekovými a jedľovými lesmi sa od 70 tych rokov minulého storočia skúmal špeciálny druh lesného hospodárstva, Femelschlag. Pri tejto metóde nechajú pri ťažbe dreva niektoré skupiny stromov stáť. V prázdnych medzerách potom vyrastú nové stromy a vznikne vekovo odstupňovaný les. Správny druh lesného hospodárstva teda môže zvýšiť odolnosť voči suchu, čo znamená, ako rýchlo a dobre sa z neho stromy dokážu zotaviť. Každý jeden strom v tejto oblasti bol v priebehu času presne zmeraný. Porovnanie s viac ako 300 testovacími oblasťami, z ktorých niektoré WSL pozoruje viac ako 100 rokov, umožnilo vyvodiť závery o švajčiarskych lesoch.

Jedľa ako náhrada za smrek?

Smrek a jedľa biela sú najdôležitejšími druhmi stromov pre lesný priemysel: Smrek je hlavným dodávateľom dreva, ale na mnohých miestach nemá kvôli suchu a podkôrnemu hmyzu budúcnosť. Jedľa biela je považovaná za náhradu smreka, pretože jej korene siahajú hlbšie, a preto sa lepšie prispôsobuje nedostatku vody. „Obidve dreviny sú v súčasnej dobe na európskej lesnej scéne horúcimi témami, a to tak z ekologického, ako aj z ekonomického hľadiska,“ hovorí Andreas Rigling, vedúci oddelenia výskumu dynamiky lesov WSL.

Vysoké a veľké stromy sú na sucho citlivejšie

Vďaka dlhodobým údajom z juhozápadného Nemecka, doplneným o nové štúdie na týchto miestach, bol medzinárodný výskumný tím schopný skúmať účinky sucha na smreky a jedle. Merania rastu a stavu stromov ukázali, že smreky trápilo už mierne sucho, zatiaľ čo jedle biele môžu stále čerpať dostatok vody a dokonca ťažiť aj z vyšších teplôt. Pri extrémnom suchu, aké bolo napríklad v rokoch 2003 a 2011, aj jedle chorľaveli, no stále menej ako smreky. Tu zohralo svoju rolu, ako husto stromy pri sebe stáli, ale aj aké boli veľké - oba faktory sú ovplyvniteľné obhospodarovaním lesa. „Veľké a vysoké stromy sú citlivejšie na nedostatok vody, pretože musia nasávať vodu až do koruny“, vysvetľuje Alessandra Bottero z výskumnej skupiny Ekosystém - ekológia WSL, autorka štúdie.

Obhospodarovanie lesov s ohľadom na stres zo sucha

Existuje teda niekoľko prístupov, ako môžu lesníci znížiť náchylnosť hospodárskych lesov na stres zo sucha: preriedenie stromových porastov, podpora rastu jedle bielej a voči suchu odolných listnatých drevín v suchých a teplých oblastiach alebo zabránenie prílišnému rastu stromov. Tieto zistenia sa zhodujú s výsledkami dlhodobých štúdií WSL vo Švajčiarsku, ako sú experimenty s prerieďovaním a zavlažovaním v borovicovom lese Pfynwald, vysvetľuje Bottero. "Je povzbudzujúce, že robíme porovnateľné pozorovania v lesoch s rôznymi formami hospodárenia a rôznym druhovým zložením."

Výsledky by sa mali implementovať do praxe

Aké zásahy by mali lesníci vykonávať a ako často, závisí od zloženia drevín, ale aj od polohy, fázy vývoja a funkcie lesa - či má napríklad poskytovať drevo alebo dlhodobo chrániť pred prírodnými nebezpečenstvami. Vedci komunikovali novo získané znalosti na workshopoch a výsledky projektu budú sprostredkovávať aj prostredníctvom odborných časopisov.

Zdroj: WSL

Preklad: Bc. Barbora Albrechtová

 

Prečítané: 525
(2 hlasov)
Lesmedium. All Rights Reserved.