Názor: Problém nedostatku drevnej suroviny v envirorezorte nevnímajú
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Zákonom chránená príroda na Slovensku alebo Ako je to naozaj? Takúto otázku si položil skúsený lesnícky praktik Ing. Viliam Flachbart a zverejnil na túto tému status na stránke na sociálnej sieti, nazvanej Slovenská lesnícka komora a jej priatelia. Zamyslenie uvádza informáciou, že začiatky inštitucionalizovanej ochrany prírody na území dnešného Slovenska siahajú do druhej polovice 19. storočia. Vôbec najstarším chráneným územím je podľa publikovaných informácií lokalita Kvetnica (dnes súčasť podstatne väčšej nehomogénnej Národnej prírodnej rezervácie Velická dolina), vyhlásená v roku 1876. Najstaršími lesnými prírodnými rezerváciami sú Ponická dúbrava a Príboj v okrese Banská Bystrica, vyhlásené v roku 1895. Z jeho statusu uverejňujeme na portáli Lesmedium.sk niekoľko postrehov autora.
Ilustračné foto Jozef Marko
„Ťažko možno pochybovať o tom, že až do roku 1989 ochranu prírody zabezpečovali lesníci s dlhoročnými skúsenosťami, ktorí mali vo väčšine prípadov komplexný pohľad na lesné geobiocenózy a dostatočné schopnosti na to, aby lesné bohatstvo Slovenska odovzdali budúcim generáciám v lepšom stave, ako ho prevzali. Po roku 1989 sa vyrojilo neuveriteľné množstvo, často samozvaných, laických ochranárov s naivnými predstavami o fungovaní prírody a lesov a veľmi úspešne začali presviedčať širokú verejnosť o svojej „pravde“, ktorá je na míle vzdialená od skutočnosti.
V roku 1992 vzniklo ministerstvo životného prostredia, ktoré bez patričných skúseností a s mimoriadnym sebavedomím výraznou mierou začalo ovplyvňovať všetku ľudskú činnosť v prírode. Prispel k tomu aj parlament svojimi neustále novelizovanými kontroverznými zákonmi o ochrane prírody, ktoré boli často v konflikte s lesným zákonom.
Poslednú búrku nevôle vzbudil návrh, aby lesy v národných parkoch prešli pod ministerstvo životného prostredia a aby 50 percent ich výmery prešlo do bezzásahového režimu a to často v druhotných rovnovekých monokultúrach bez dostatočnej autoregulačnej schopnosti. Nikoho nezaujíma, že slovenské národné parky neboli vymedzované tak, aby prešli do tzv. medzinárodných štandardov IUCN, z čoho vyplýva, že ich násilné pretláčanie (vrátane bezzásahových území) do týchto kategórií je kontraproduktívne. Dostatočným dôkazom sú stojace odumreté porasty (nielen) v TANAPe.
Treba ešte dodať, že na základe serióznych meraní Národného lesníckeho centra je súčasná zásoba dreva najvyššia minimálne za posledných 100 rokov. Presadenie návrhov ministerstva životného prostredia by okrem zhoršenia stavu časti slovenských lesov a vytvorenia sociálnych problémov, prinieslo aj nezanedbateľné zníženie ťažby dreva. Nadmerné hromadenie mŕtveho dreva v porastoch by vôbec nevylepšilo uhlíkovú stopu, naopak zhoršilo by ju vďaka ďalšiemu úniku uhlíka do ovzdušia.
Čo sa týka zníženia ťažby dreva, nečítal som žiadnu koncepciu úspory drevnej suroviny v hospodárstve zo strany ministerstva životného prostredia. Jeho pracovníci zrejme nemajú drevený nábytok a ani nepoužívajú toaletný papier (o kancelárskom nehovoriac), takže problém nedostatku drevnej suroviny nevnímajú. V rámci záchrany planéty nechcú drancovať ani lesy iných krajín, takže dovoz dreva by mal byť vylúčený (v neposlednom rade aj pre nedostatok disponibilných finančných prostriedkov).“