Skúsený lesník vyzýva známeho ochranára: Prestaňte fetišizovať národné parky na Slovensku
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Skúsený lesník Ján Krušpán v statuse na sociálnej sieti napísal, že pri jednej z debát si dovolil vysloviť názor, že v nemocniciach by mali rozhodovať lekári, v školách učitelia a v lesoch lesníci. Nato mu známy ochranár Mikuláš Huba odpísal, že lesníci nech rozhodujú v hospodárskych lesoch a ochranári v národných parkoch.
Foto Jozef Marko
Toto je výsledok ochranárskeho, nie lesníckeho rozhodnutia v TANAP-e
„Moju odpoveď prikladám: Pán Huba, prestaňte prosím fetišizovať národné parky na Slovensku. Ani jeden nie je národným parkom podľa kritérií IUCN. Je to stále naša domovina so životom a dianím v lesoch, na lúkach, poliach, v potokoch a riekach, ovplyvňovaná životom otcov a materí tradíciami v tom najlepšom slova zmysle. Nevnucujte nám Vaše pravidlá, ktoré presadíte pokútnymi spôsobami vždy, keď sa naskytne priaznivá situácia. Neštítite sa k tomu použiť mladých neskúsených ľudí či neznalých, predajných politikov. A divočina? V hlavách celého zoskupenia eko-NGO-čiek. V strednej Európe v 21. storočí môžeme nanajvýš vytvárať ilúziu divočiny. Ohlupujete verejnosť nezmyselnými neargumentami a oni, najmä mestské obyvateľstvo, Vám to verí. O to sú Vaše prostriedky a ciele, ktoré takýmto konaním chcete dosiahnuť, opovrhnutia hodnejšie. Na každé slovo, ktoré som napísal mám celoživotnú osobnú skúsenosť. Od Biskupického ramena a ostrova Kopáč po Západné Tatry v priebehu posledných štyridsiatich rokov,“ napísal na sociálnej sieti Ján Krušpán.
Mikuláš Huba, profesor na Ústave manažmentu Slovenskej techncikej univerzity, začiatkom júla okrem iného napísal: „ Že sa naše národné parky vyvíjajú absolútne neudržateľne, je zrejmé na prvý pohľad. Menia sa na rúbaniská, parkoviská, staveniská, športoviská, lukratívne poľovné revíry, lunaparky a celkovo príťažlivé miesta pre korupciu a rôzne iné druhy nelegálnej činnosti. Už z tohto samotného poznania vyplýva nevyhnutnosť zásadnej zmeny či reformy. Príslušnosť správy národných parkov pod rezort ochrany predstavuje medzinárodný štandard. Aj u nás ochrana prírody (a teda aj ich najvyššej územnej kategórie: národný park) patrí kompetenčne pod rezort životného prostredia. Ale de facto to tak nie je a o národnom parku v konečnom dôsledku rozhoduje množstvo iných subjektov, len nie štátna ochrana prírody. Dalo by sa povedať, že preto u nás pretrváva protiprávny a protiústavný stav.“
Vlastníci a obhospodarovatelia lesov v národných parkoch vedia, aká je realita, kto dnes rozhoduje v lesoch národných parkov a najmä s akými výsledkami. Ešte aby si ju uvedomili zákonodarcovia, ktorí budú už čoskoro rozhodovať o ďalšom osude národných parkov. A nielen ich.
Jozef Marko