Logo
Vytlačiť túto stránku

Názor: Večná reorganizácia štátnych lesov. Prestaňte s politickým divadlom!

Ako môže existovať cieľavedomé obhospodarovanie lesných pozemkov vo vlastníctve štátu, keď ... Od roku 1991, kedy uzrel svetlo sveta zákon č. 229/ 1991 Z. z. „o pôde“, znamenala jeho účinnosť pre Štátne lesy začiatok „večnej“ reorganizácie. Tým, že bol masívne odovzdávaný lesný majetok pôvodným vlastníkom, na celom území Slovenska dochádzalo k posunom hraníc lesných obvodov (LO), lesných správ (LS), ako aj lesných závodov (LZ). Toto so sebou samozrejme prináša aj dopad na zamestnancov, lesníkov, technikov a zamestnancov ústredí LZ.

Doporučený Ing. Jozef Staško v topoline v Pavlovciach nad Uhom Foto Jozef Marko Ing. Jozef Staško v topoline v Pavlovciach nad Uhom

Strach zo straty zamestnania, strach z nového a nepoznaného, poznamenal množstvo osobných osudov a priniesol aj množstvo nespravodlivosti, krívd a poníženia. Lesníci sa v očiach verejnosti, „nových vlastníkov“ stali tými, čo drancovali, brali cudzie majetky. Často aj napriek tomu, že prinavrátený majetok zveľadili, vypestovali životaschopný les. Ustanovením inštitútu odborného lesného hospodára (OLH), sa podarilo časti bývalých zamestnancov štátnych lesov presunúť k staronovým vlastníkom lesov. A v zmysle hesla: „Koho chleba jíš, toho píseň spívej“, sa mnohí  pridali na stranu svojich zamestnávateľov. Tu sa zrodili základy antagonizmu štátnych a neštátnych.  Tu sa niekde rodí aj skupina tzv. ochranárov a vznikajú, po vzore západu, aj rôzne ochranárske zoskupenia na báze neziskových organizácií. Takto sa z niektorých „životaschopných“ kolegov stali podnikatelia a podnikavci v lesníctve.

Drastické znižovanie počtov zamestnancov v štátnych lesoch prinieslo so sebou rušenie mnohých LO, LS a LZ, čo prirodzene vyvolalo ďalšiu, skrytú etapu reorganizácie štátnych podnikov lesného hospodárstva. Vzniká potreba zmeny ich vnútornej organizačnej štruktúry. Najprv zvýšenie počtu podnikov štátnych lesov, následne pokus dvoch podnikov na východnom Slovensku, ktorý bol mimochodom prínosom pre tie najnižšie zložky podnikov – Správy lesov (SL), Lesné hospodárske obvody (LHO) a LO. Zvýšil sa počet lesníckych odborníkov priamo na lesných pozemkoch.

V roku 1999 sa začína nová etapa obhospodarovania lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a od 1.1. 2000 začína reálne existovať jeden podnik, Lesy SR, š.p., v Banskej Bystrici. Po úporných odborných, ale už aj politických bojoch, vzniká podstatne viac odštepných závodov (OZ), ako bol prvotný úmysel a návrh odborníkov. Je úplne prirodzené, že každý región zabojoval o „svoj“ závod. Ale napriek avizovanej spravodlivosti vzniklo na Východe, ktorý tvorí takmer 1/3 výmery lesných pozemkov a 1/3 úloh z celého obhospodarovaného územia Lesov SR 6 OZ. Doposiaľ je na 1/3 (Východ) 5 OZ a na zvyšných 2/3 je 18 OZ! Takže ďalej pokračuje stres a strach medzi zamestnancami štátnych lesov a dochádza k ďalšiemu prepúšťaniu, nedobrovoľným presunom a často aj krivdám!

Po relatívne krátkom období stabilizácie, hľadania optimálneho modelu financovania, spoločného smerovania vo vnútri veľkého kolosu, po zistení, že podniky na východnom Slovensku sú ekonomicky podstatne stabilnejšie, ako viaceré na strednom a západnom Slovensku, prichádza obdobie ďalších nepokojov a snáh o rôzne reorganizácie.

V roku 2003 začína obdobie prípravy transformácie štátneho podniku na akciovú spoločnosť, čo malo priniesť celkovú modernizáciu firmy a hlavne jej odpolitizovanie. Celý proces bol veľmi racionálne, zodpovedne, profesionálne a odborne pripravovaný. Do procesu boli vtiahnutí takmer všetci zamestnanci podniku a každý mal možnosť aktívneho vstupu do celého procesu a každý mal aj prístup k všetkým informáciám. Osobne si myslím, že boj o existenciu a zachovanie OZ a samozrejme aj vplyv politiky tento proces ovplyvnil a nakoniec aj zastavil. Ale počas tohto obdobia došlo zas k nejakej „skrytej“ reorganizácii tým, že takmer všetci zamestnanci v kategórii robotníkov prechádzali do externého prostredia. Takže zase nestabilita, neistota, strach, niekde nespravodlivosť, obavy z nového systému, čo zase spôsobilo narušenie vzťahov, spôsobilo ďalšie utiahnutie sa zamestnancov, ktorí ostávali.

V roku 2006, príchodom nemenovaného Hnutia, dochádza k politickému ovládnutiu Lesov SR, štátny podnik. Toto neznáme Hnutie „ukázalo“ veľkým, aj malým politikom, kde sú v Lesoch SR peniaze a ako sa dá z tohto podniku „vyžiť“! Nastalo obdobie, že: „TERAZ LESY PATRIA NÁM“! Verím, že tak ako ja, tak aj ďalší počuli túto vetu! A tak začalo obdobie ovládania obchodu s drevom, ovládania stavebných akcií, ovládanie nákupov, ovládanie tvorby zmlúv v bankovníctve, poisťovníctve, v IT službách. Od tohto obdobia nastáva absolutizmus politikov v obsadzovaní riadiacich pozícii v Lesoch SR. Od generálneho riaditeľa, cez riaditeľov úsekov, vedúcich odborov na GR, až po riaditeľov OZ, niekde  dokonca až po vedúcich LO. Ďalší nepokoj, direktíva, dokonca strach o dennú existenciu!

Od tohto obdobia, keď sa vedenie Lesov SR, od generálneho riaditeľa až po riaditeľov OZ mení s každou zmenou vlády (niekedy aj častejšie), sú stále tieto zmeny politicky riadené, monitorované a usmerňované. Takmer každé nové vedenie štátneho podniku Lesy SR prichádza so snahou reorganizácie, pod rúškom racionalizácie, optimalizácie. Takže pokračuje obdobie strachu o existenciu, nepokoja, útlmu. Stále sa objavujú nové a nové mapy, sídla, modely - a samozrejme, že každý predkladateľ všetko robí len a len „v prospech“ štátneho podniku Lesy SR! A mnohí majú pocit, že aj teraz je tomu tak, pod rúškom absolútne čistých úmyslov. Zase len strach, nepokoj a nestabilita pre tých niekoľko stovák ostávajúcich zamestnancov našej organizácie. A k tomu prichádza hrozba presunu štátnych pozemkov v národných parkoch pod ŠOP SR!

Po tejto úvahe, nejakom časovom priereze zmenami v obhospodarovaní lesných pozemkov vo vlastníctve štátu, sa vraciam k otázke z úvodu: Tak ako môže existovať cieľavedomé obhospodarovanie lesných pozemkov vo vlastníctve štátu? A napriek tomu existuje a existuje vďaka tomu, že mnohí zamestnanci firmy sú ľuďmi na svojom mieste a existuje aj napriek tomu, že mnohí naši kolegovia sa zapredali snahám politikov, podnikateľov a podnikavcov. A existuje aj vďaka tomu, že narábame so vzácnou obnoviteľnou surovinou, o ktorú bol, je a bude záujem a že napriek všetkým nezmyselným zásahom z vnútra aj z vonka, je stav spravovaných pozemkov doposiaľ, vďaka lesníkom priaznivý, čo pri tom nepokoji od roku 1991 považujem za veľký zázrak.

A čo sa deje okolo nás, v tomto (myslím si)  úmyselne udržiavanom chaose? Okolo lesníctva sa vytvorila skupina veľkých i malých politikov, skupina podnikateľov, podnikavcov a zbohatlíkov, ktorí sa rozhodli, že budú „riadiť“ rôzne zložky štátneho podniku Lesy SR. Štátna moc „vytvorila“ zložku, ktorá sa zaoberá ochranou prírody, vznikol zákonný rámec na ochranu prírody a krajiny (táto legislatíva je dnes niekoľkonásobne rozsiahlejšia, ako tá „naša“ !) a zrodilo sa množstvo tzv. ochranárov – ľudí, ktorí verejnosti hlásajú, že práve oni rozumejú prírode, že oni dokážu dokonca počuť alarmujúci hlas stromov, rastliniek, zvieratiek.

Mnohí sa zrodili v mestských panelákoch, monitorujú našu prírodu na rôznych sieťach a svojou ľúbivou rétorikou masírujú verejnú mienku! Z radov lesníkov sa vytvorila skupina, ktorá sa dokáže transformovať v každej dobe a dokáže dôsledne plniť úlohy politicky zadané a ekonomicky motivované. A vznikla aj malá skupinka „večných“ kritikov, nepočujúcich požiadavky politikov, podnikateľov a podnikavcov, ukazujúca na to, že kde miznú peniaze, tak potrebné na mzdy lesníkov, platby za služby (na úplne ekonomické dno zatlačených) dodávateľov prác pre štátny podnik Lesy SR. Ale na túto malú skupinku kritikov si každá doba nájde ten správny liek, urobí tie správne „racionalizačné“ opatrenia (aj nové vedenie ich doposiaľ toleruje), obviní ich z čohokoľvek, len aby ich držala bokom, aby ich už nenapadlo nebodaj kritizovať aj tých „nových“, alebo ich bezohľadne, často aj s „hanbou vyženie“ z firmy!

Tak ako v tomto chaose obhospodarovať lesné pozemky štátu? Ako je možné sústrediť sa na nezmyslené kroky tých, čo tak túžia po zverení lesného majetku štátu do ich rúk? Ako otvoriť verejnosti oči? Ako zobudiť vidiek (žije tam cca 80% obyvateľov Slovenska), aby im nezobrali „ochranári“ živobytie, dedičstvo po predkoch, aby im nezobrali ich identitu?

Chcem za všetkých poctivých zamestnancov štátneho podniku Lesy SR požiadať zodpovedných, aby už prestali s politickým divadlom, aby už prestali so strašením reorganizáciou, racionalizáciou, optimalizáciou a ostatnými -ciami, aby dopriali po troch desaťročiach pokoj, stabilitu a priestor pre odborný život poctivých a dobrých lesníkov. Aby nedošlo zas len k účelovému zbaveniu sa takých, ktorým záleží na stave lesa a ktorí sa ešte dokážu reálne postaviť proti hrozbám, ktoré denne prináša krutá realita v tomto nekorektnom boji o postavenie lesníka a lesníctva v spoločnosti. A verte, že nie každý starší, JE STARÝ A MINULOSŤOU ZAŤAŽENÝ!A je prirodzené, že aj terajší mladí, budú časom starí a nejakou minulosťou zaťažení. LESU ZDAR!

Ing. Jozef Staško

(Autor je dlhoročný zamestnanec š. p. LESY SR, ktorý prešiel v jeho organizačnej štruktúre viacerými manažérskymi pozíciami) 

Naposledy zmenené: utorok, 08 jún 2021 06:19
Prečítané: 2986
(12 hlasov)
Lesmedium. All Rights Reserved.