Komentár: Zrejmé je stále prehliadané. Dokedy ešte?!
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Je to zrejmé, dokázateľné a predsa akoby to zodpovední stále nechceli vidieť. Aktivity Ministerstva životného prostredia SR a Štátnej ochrany prírody SR, zamerané na sprísňovanie ochrany prírody v Tatranskom národnom parku, Národnom parku Muránska planina a v ďalších veľkoplošných chránených územiach a obmedzenia zmysluplnej starostlivosti o krajinu, vedú k zhoršovaniu stavu biotopov a biodiverzity.
Foto Jozef Marko
Blielovodská dolina...
Ministerstvo životného prostredia SR aktuálne spustilo legislatívny proces prevodu správy štátnych lesov v 3., 4. a 5. stupni ochrany prírody pod správu Štátnej ochrany príirody SR napriek tomu, že ochranári v žiadnom prípade nie sú pripravení prevziať správu území v národných parkoch. Štátna ochrana prírody existuje síce na Slovensku 25 rokov, ale reálne príklady z praxe, na ktoré upozorňujú vlastníci a obhospodarovatelia lesov ukazujú, že za štvrťstoročie nebola schopná vo viacerých prípadoch pripraviť ani základnú dokumentáciu ochrany prírody, ktorá je definovaná zákonom o ochrane prírody a krajiny. Systematické zvyšovanie ochrany takmer výlučným uplatňovaním bezzásahového režimu krajine ani biodiverzite evidentne neprospieva. Upozornenia odborných lesných hospodárov na tento fakt ale spoločnosť stále ignoruje.
Rozvrat lesných ekosystémov vo vysokohorských polohách je toho jasným a nevyvrátiteľným dôkazom. Stačí sa ísť pozrieť napríklad do Javorovej doliny, Zadných Meďodolov a Bielovodskej doliny. Stačí si porovnať stav kalamitných plôch po víchrici v roku 2004, ktoré obnovili lesníci a ktoré boli ponechané na samovývoj. To ale nie je všetko. V Tatrách nastal za spomínané obdobie aj nebývalý developerský boom, ktorý bol možný len so súhlasmi odborných organizácií ŠOP SR a orgánov štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia. Miestni i pravidelní návštevníci Tatier vidia, že nikdy predtým sa tak intenzívne nebudovali v Tatrách stavby ako sú zjazdovka, vyhliadková veža a nezrealizovali aj iné, podobné „veľkolepé“ podnikateľské aktivity. V Podtatrí vzniklo aj niekoľko nových aglomerácií, ktoré výrazne narušili migračné trasy živočíšnych druhov. Opäť mohli byť postavené iba so súhlasom dotknutých orgánov a organizácií...
Skutočne majú ochranárske inštitúcie spravovať obrovské územia v 3., 4. a 5. stupni ochrany prírody v národných parkoch? Ako si predstavujú ich manažment, keď v nich presadzujú ničnerobenie? Naozaj im dáme možnosť v urbanizovanej a vidieckej krajine ich predstavy bezo zvyšku a arogantne naplniť, aby sme konečne všetci uvideli to, čo je tu stále úzkou skupinou ľudí účelovo prehliadané...?!
Jozef Marko