Glosa: Lesníci, ochranári, nevyháňajte sa navzájom z lesa!
- Zverejnené v Aktuálne
- Komentáre (1)
Minulý týždeň som sa stretol v horách na Spiši s odborníkmi z Národného lesníckeho centra a Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, ktorí sa spoločne s miestnymi lesníkmi snažia v lokalitách po rozsiahlych vetrových kalamitách naplánovať najvhodnejšie lesnícke postupy pri pestovaní a obnove lesných porastov, ktoré zlepšia životné podmienky pre nášho najvzácnejšieho kurovitého vtáka.
Foto Jozef Marko
Vlastníci lesov a ochranári dokážu spolupracovať, o čom svedčí aj príklad z Urbáru Dubnica a CHKO Strážovské vrchy
Pri vysvetľovaní toho, ako by mali ľudia postupovať, aby zastavili úbytok hlucháňov u nás, jeden z účastníkov debaty povedal, že by pomohlo, keby sa lesníci a ochranári prestali navzájom vyháňať z lesa. Myslím, že trafil klinec po hlavičke. Les potrebuje dohodu vlastníkov lesov, lesných hospodárov a ochrancov prírody. Potrebuje, aby efektívne spolupracovali. Aby spoločne pomohli lesom v čase klimatickej zmeny, častých vetrových kalamít, množiacich sa období sucha a enormne premnoženého podkôrneho hmyzu.
V súčasnosti sú misky váh naklonené v prospech ochranárov a ekologických aktivistov, ktorí považujú vlastníkov lesov a odborných lesných hospodárov za tých, ktorí nerozumejú ochrane prírody. Verejne prezentujú tento postoj napriek tomu, že prvými ochrancami prírody boli lesníci, že vďaka lesníckemu prístupu mohla na Slovensku vzniknúť hustá sieť chránených území a že naša krajina má najvyšší národný index biodiverzity v Európe.
S ľuďmi, ktorí sú schopní vyhlasovať, že lesníkmi založené a vychovávané lesné porasty patria do Prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska, ktorí presadzujú, aby 75 percent výmery v deviatich národných parkoch ostalo ponechaných v bezzásahovom režime na samovývoj, pretože chcú sledovať prírodné procesy alebo ktorí sa usilujú o to, aby 10 percent našej krajiny bolo divočinou, nemožno očakávať korektnú spoluprácu a obojstranne akceptovateľnú a vyváženú dohodu na prospech prírody, spoločnosti a ekonomiky Slovenska.
Nádejou je ale vývoj v Európskej únii a jej jednoznačný postoj k významu trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a ku kľúčovej úlohe vlastníkov a obhospodarovateľov lesov. Ak sa ho podarí politikom preniesť aj k nám, tak pocit, že je niekto dôležitý a prospešný pre les vyháňaný z neho kvôli zbytočným a nezmyselným zákazom, obmedzeniam a obštrukciám, azda konečne pominie.
Jozef Marko