Komentár: Lesníci vo vzduchoprázdne a kto sa nad koho vyvyšuje
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
V desaťstranovom dokumente Návrh stratégie a koncepcie rozvoja štátneho podniku LESY Slovenskej republiky, ktorý vo výberovom konaní v júni tohto roka predložil jeho víťaz a nový generálny riaditeľ je okrem iného uvedené, citujem: Dokonca je vhodné verejnosť o všetkom dôležitom informovať a v predstihu oproti ostatným. Zmeniť úradnícky jazyk a málo účinný, prežitý mentorský prístup lesníkov, vnímanie samých seba v postavení akoby nad zvyškom spoločnosti, ako aj prispôsobenie lesníckej terminológie všeobecnému poznaniu a vnímaniu širokej verejnosti. Len tak bude verejnosť rozumieť a prijímať prácu štátneho podniku LESY SR a lesníkov.
Ilustračné foto Jozef Marko
Poznám niekoľko takzvaných moderných lesníkov a viem, že razia filozofiu, založenú práve na tom, že lesníci akoby boli postavení nad spracovateľmi dreva. Tvrdia, že trh s drevom sa má prispôsobiť lesníkom a tomu, čo dopestujú v lese. Akoby žili vo vzduchoprázdne a nie v trhovom hospodárstve. Akoby ich marketingový koncept prírode blízkeho obhospodarovania dreva oslepil svojou mediálnou žiarou natoľko, že chcú ponúkať na trh také sortimenty, o ktoré majú spracovatelia dreva veľmi malý záujem, resp. dokážu ich odoberať len za cenu vyšších investícií do spracovateľských kapacít, čo sa logicky premieta do nižších realizačných cien, za ktoré sú drevári ochotní a schopní drevo od lesníkov nakupovať.
Všetci predsa vieme, že lesníctvo žije a bude žiť aj napriek všelijakým nereálnym sľubom o mohutnom dotovaní lesného hospodárstva a rozvoji cestovného ruchu v chránených územiach s prevažujúcim bezzásahovým režimom predovšetkým z predaja dreva. Vďaka jeho zobchodovaniu môže investovať do obnovy lesov a pestovať ich tak, že dokážu plnohodnotne plniť všetky svoje produkčné a mimoprodukčné funkcie. Vrátane rekreačnej, populisticky uprednostňovanej v masmédiách a na sociálnych sieťach.
A spoločnosť zasa potrebuje a bude potrebovať dostatok kvalitnej drevnej hmoty, pochádzajúcej z hospodárskych drevín v trvalo udržateľne a odborne obhospodarovaných porastoch. Nie mŕtve, hnilé, suché drevo, alebo drevo z jelší, briez a jarabín z plôch ponechaných na samovývoj. Z takého dreva sa nedajú stavať krovy, robiť drevené konštrukcie, také drevo nie je možné použiť pri výrobe nábytku, papiera a mnohých iných výrobkov z dreva, ktoré nás obklopujú.
Lesník Cyril Bábeľa ml. z Muráňa v jednom zo svojich statusov, publikovaných na sociálnej sieti píše, že sa v internetových diskusiách stretáva s názormi ľudí, vraj zdravé stromy by sa nemali rúbať, rúbať by sa mali len choré, prípadne poškodené stromy. Komentuje to slovami, že mu príde trochu schizofrenické, keď na jednej strane sa niektorí ľudia bijú do hrude, akí sú "bio" "eko" "raw", chcú mať všetko z dreva, vyzdvihujú drevo ako obnoviteľný zdroj, chcú ním nahradiť plasty a na druhej strane na ľudí, pracujúcich v lese, pozerajú cez prsty, opovrhujú nimi, prípadne ich častujú nadávkami. Vyrúbanie stromu prirovnávajú k vražde a lesníkov s lesnými robotníkmi k vrahom a ničiteľom, ktorým ide len o kubíky.
Áno, tak ďaleko zašlo mediálne masírovanie verejnosti a všetci praktickí lesníci následky dlhodobej lesníckej antikampane intenzívne vnímajú. Sám mám skúsenosť, že nech stretnem kedykoľvek a kdekoľvek nejakého laika, bohorovne vyhlási lesníkov za drancovateľov lesa a zlodejov dreva. A v takejto atmosfére je niekto schopný tvrdiť, že lesníci sami seba vnímajú v postavení akoby nad zvyškom spoločnosti. Neuveriteľné, nepochopiteľné...
Jozef Marko