Logo
Vytlačiť túto stránku

Rozhovor: Karpatský dohovor nemá silu Smernice o biotopoch

Ing. Matej Schwarz pracuje ako výskumný pracovník v Národnom lesníckom centre – Lesníckom výskumnom ústave vo Zvolene a je členom Liaison Unit Bratislava (FOREST EUROPE). Zároveň je aj členom Pracovnej skupiny Karpatského dohovoru pre trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov. Práve o tomto dokumente sme sa s ním porozprávali. 

Doporučený Ilustračné foto Jozef Marko Ilustračné foto Jozef Marko

V roku 2011 bola podpísaná Rámcová dohoda o ochrane a udržateľnom rozvoji Karpát (skrátene Karpatský dohovor) a Protokol o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov ku Karpatskému dohovoru (skrátene Protokol o lesoch). Oba dokumenty ratifikovala aj Slovenská republika. Prečo vznikli a z akej iniciatívy?

„Keď v roku 1987 Svetová komisia OSN o životnom prostredí a rozvoji definovala základné princípy trvalo udržateľného rozvoja, navrhla súčasne, že majú byť ďalej rozvíjané na rezortnej  a regionálnej úrovni, zohľadňujúc tak rôzne ekonomické či klimatické špecifiká. Pre lesnícky sektor potom v prvej vlne vznikali procesy pre rozsiahle regióny, napr. pre európske lesy (pan-Európsky proces, 1990) alebo severské lesy a lesy mierneho pásma mimo Európy (Montrealsky proces, 1994). Karpatský dohovor patrí k druhej vlne procesov, vytváraných pre menšie regióny s prirodzenejšími hranicami, ako sú napr. významné pohoria alebo povodia (na územie Slovenskej republiky sa vzťahuje aj, nie príliš aktívny, Dunajský dohovor).“

Čo obsahuje Strategický akčný plán?

„Strategický akčný plán okrem iného kladie dôraz na posilnenie lesníckeho plánovania, ochrany lesov, vytváranie medzinárodných partnerstiev na regionálnej a miestnej úrovni, zabezpečenie produkčných funkcií lesov.“

Vlastníci a obhospodarovatelia lesov ale dlhodobo upozorňujú na hroziaci rozpad horských smrečín, silnejúci tlak na uprednostňovanie mimoprodukčných funkcií našich lesov zo strany politikov, aktivistov, médií a verejnosti, absentujúcu pomoc štátu pri spracovaní rozsiahlych vetrových a podkôrnikových kalamít. Môže akčný plán, protokol a dohovor pomôcť vytvoriť tlak na kompetentných, aby vnímali tieto obavy ako priority súčasného lesníctva a východisko pre TUOL na Slovensku?

„Karpatský dohovor zjavne nemá silu napr. Smernice o biotopoch, ktorej neplnenie je každý deň neplnenia sankcionované nezanedbateľnou sumou. V prípade Karpatského dohovoru krajine nanajvýš hrozí tlak na odstúpenie od Dohovoru. Vytváranie akéhosi tlaku je teda skôr teoretické.

Na druhej strane, Karpatský dohovor prepája viaceré rezorty (vrátane rezortu životného prostredia), každý jednotlivý protokol obsahuje článok o svojej integrácii do ostatných protokolov, a ako taký by mal byť akceptovateľný širšie než iniciatívy a záväzky vzniknuté vnútri jediného rezortu. V tomto zmysle by sa o vytváraní tlaku na kompetentných dalo hovoriť.“

Celý rozhovor uverejníme v novembrovom vydaní časopisu LES & Letokruhy.

Jozef Marko

 

 

Prečítané: 1773
(0 hlasov)
Lesmedium. All Rights Reserved.