Glosa: Riaditeľ Správy Národného parku Muránska planina bol odvolaný. Na rade je návrh zonácie
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Riaditeľ Správy Národného parku Muránska planina bol povereným riaditeľom Štátnej ochrany prírody SR odvolaný. Dôvod? Podľa Denníka N, ktorý túto informáciu publikoval ako prvý, ním má byť nezvládnutá komunikácia o plánovanej zonácii Muránskej planiny s vlastníkmi pozemkov. Podstata problému však nie je v osobe riaditeľa, alebo vo zvolenej komunikácii návrhu zonácie, ale v samotnom návrhu, ktorý je pre obhospodarovateľov a vlastníkov lesov, dotknutých novou zonáciou Národného parku Muránska planina, neprijateľný.
Foto Marek Nosko
Pohľad na Muránsku planinu zhora
Pripomeňme si najdôležitejšie časti vyjadrení štátnych aj neštátnych lesníkov k podstate problému – návrhu zonácie, ktoré sme publikovali postupne v časopise LES & Letokruhy na jar tohto roka. Riaditeľ Mestských lesov Tisovec Ing. Karol Kubíni nám vtedy okrem iného povedal:„Najväčší problém ale predstavuje zóna B, s ktorou sme nesúhlasili už v roku 2017, pretože podľa zámeru ochranárov majú porasty z tejto zóny prejsť do tridsiatich rokov plynule do zóny A, do ktorej je v súčasnom návrhu zaradených 288 hektárov. S nimi sme stotožnení a pripravení na to, že ich štát časom od mesta Tisovec odkúpi. Ale zóna B predstavuje pre nás obrovské riziko, pretože aj v prípade týchto porastov máme veľkú obavu, že nakoniec budeme štátom dotlačení, aby boli zaradené do zóny A, teda do bezzásahu. Tým by mestské lesy prišli o ďalších 464 hektárov lesa.
Ale my chceme v tomto lese normálne hospodáriť. Ide o dva celky. Jeden predstavujú ihličnaté porasty, v ktorých došlo k rozvratu v dôsledku vetrovej a podkôrnikovej kalamity a na 80 percent sú škodlivými činiteľmi v podstate zlikvidované. Druhý celok tvoria porasty, v ktorých hospodárime citlivo maloplošnou formou podrastového hospodárskeho spôsobu. Sú to krásne porasty s pestrým zmiešaním, ktoré sú veľmi podobné pôvodným prirodzeným porastom a prevláda v nich buk, javor a jedľa. Dokonca sa v nich darí relatívne dobre aj smreku. Nevidíme teda žiadny dôvod, aby tieto porasty prešli v priebehu niekoľkých rokov do zóny A. Sú to štandardne obhospodarované porasty. Nachádzajú sa v lokalitách, obývaných kedysi ľuďmi, ktorí tam pálili drevené uhlie a pásli dobytok a ovce. Preto sme od začiatku s návrhom na zaradenie týchto porastov do zóny B nesúhlasili a ochranári napriek tomu a bez nášho vedomia zaradili týchto 464 hektárov do zóny B.“
Poverený riaditeľ Odštepného závodu Revúca š. p. LESY SR Ing. Ján Vavrek nás informoval o argumentoch štátnych lesníkov: „Ak by prešiel návrh v tejto podobe, tak dvom lesným správam Muráň a Veľká Lúka ostane na bežné hospodárenie v C zóne iba 30 hektárov. Ostatok súčasnej výmery, na ktorej hospodárime, je zaradený do zón A a B. Tento návrh zonácie je likvidačný nielen pre obidve lesné správy, ale aj pre náš odštepný závod, pretože ide o objem 25 000 m3 ťažby dreva ročne. Zonácia sa týka obhospodarovanej plochy na troch lesných správach (okrem spomenutých dvoch aj Lesnej správy Revúca, pretože do návrhu zonácie bolo zaradené Chránené vtáčie územie Stolica na území tejto správy) so zásobou ihličnatej drevnej hmoty na úrovni 1,6 milióna metrov kubických. V dôsledku bezzásahovosti v zóne A a obmedzení v zóne B dôjde k masívnemu odumieraniu smreka a k znehodnoteniu tohto veľkého objemu drevnej hmoty vo veľmi krátkom čase.“
Takže odvolanie doterajšieho riaditeľa Správy Národného parku Muránska planina môže byť vnímané ako pozitívny signál a zároveň aj ako prísľub zlepšenia komunikácie s vlastníkmi a obhospodarovateľmi lesov. Z argumentov lesníkov je ale zrejmé, že teraz musí prísť na rad samotný návrh zonácie a jeho prehodnotenie.
Jozef Marko