Ochrana dažďového pralesa s opačným efektom
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Keď štáty obmedzia ťažbu v dažďových pralesoch, Organizácia spojených národov ich finančne odmení. Krajiny pritom musia dokázať, koľko lesa sa zachovalo. Náklady na získanie takéhoto dôkazu však môžu byť vyššie ako očakávané odmeny. Krajiny, ktoré dlhodobo chránia svoje prírodné lesy, sú zároveň v nevýhode. Na tento fakt poukázal Prof. Dr. Michael Köhl z Univerzity v Hamburgu v nedávnej štúdii v časopise Environmental Economics.
Zdroj: Univerzita Hamburg
Odlesňovanie dažďového pralesa v Indonézii
Dažďové pralesy ukladajú obrovské množstvo uhlíka, a tým významne prispievajú k ochrane klímy. Ak sa lesy vyťažia alebo znehodnotia odstránením veľkého množstva dreva, môže sa uložený uhlík uvoľňovať do atmosféry v podobe CO₂ a urýchliť zmenu podnebia. Podľa Organizácie Spojených národov (OSN) sa v rokoch 2010 až 2015 každoročne vyklčovalo 6,6 milióna hektárov prírodných lesov, najmä s cieľom získať novú pôdu pre poľnohospodárstvo a chov dobytka. V skutočnosti približne 20% emisií skleníkových plynov v súčasnosti spôsobuje odlesňovanie. Program REDD + (Reducing Emissions from Deforestation and Forest Degradation), ktorý začala OSN v roku 2008, je navrhnutý tak, aby tomu zabránil.
Krajiny, ktoré sa podieľajú na programe REDD +, napríklad Brazília, Indonézia a Kongo, sa zaväzujú v budúcnosti zachovať zásoby uhlíka v lesoch. Chcú vyťažiť menej a tým aj menej znehodnotiť les. Projekty a programy sú v súčasnosti už financované a v ďalšej fáze dostanú krajiny kompenzáciu vo výške 5 dolárov za každú tonu uhlíka, ktorá zostala zachovaná v lese. To, aké je veľké množstvo zachyteného uhlíka, musia krajiny dokázať prostredníctvom satelitných údajov a podrobného odberu vzoriek na vlastné náklady.
Kalkulácia platieb
V nedávnej štúdii, Prof. Michael Köhl z Centra pre výskum Zeme a trvalo udržateľný rozvoj (CEN) simuluje rôzne úrovne odlesňovania a náklady vynaložené na dokazovanie porovnáva s potenciálnymi kompenzáciami. Štúdia zverejnená v časopise Environmental Economics ukazuje, že náklady budú mať veľký vplyv na to, či program REDD + môže byť účinný. Köhl hovorí: "Náklady na dokazovanie v mnohých prípadoch prekročia platby, ktoré by krajiny mohli očakávať."
Základom pre výpočet platieb je to, koľko CO₂ krajiny uvoľnili v minulosti prostredníctvom odlesňovania. To je historická referenčná hodnota. Tá sa najprv extrapóluje do budúcnosti, akoby nedošlo k žiadnemu zásahu v otázke ochrany lesov. Ak krajina preukázateľne zníži svoje emisie CO₂ v porovnaní s touto hodnotou, dostane peniaze ako kompenzáciu.
Je to paradox
Krajiny, ktoré v minulosti odlesňovali viac, majú výhodu. Majú veľký priestor na zlepšovanie situácie a budú finančne odmenení. Naproti tomu štáty, ktoré chránia svoje lesy dlhodobo, nemajú príliš čo zlepšovať. Ak napriek tomu budú chcieť svoje snahy a zlepšenia dokázať, bude si to vyžadovať omnoho presnejšie údaje a s tým sú spojené aj vyššie náklady.
„Systém v zásade postihuje štáty, ktoré už v minulosti svoj dažďový prales chránili,“ hovorí Michael Köhl. „Cena za ušetrenú tonu by sa musela zdvojnásobiť, v niektorých krajinách dokonca zdesaťnásobiť, aby sa ochrana lesov vyplatila. Iba potom môže systém udržiavať a posilňovať významný vplyv lesa na ochranu klímy na celom svete. “
Zdroj: Univerzita Hamburg/CEN