Glosa: Les a príroda ako chrám, strom ako oltár
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Správa o tom, ako islandskí lesníci odporúčajú ľuďom objímať stromy, aby z nich načerpali energiu a získali pocit uvoľnenia, ma inšpirovala, aby som sa s vami podelil o svoj vzťah k stromom. Budem osobný. Som veriaci človek. Cirkev mi azda odpustí, ale namiesto do kostola chodím na omše, na ktorých sa prihováram Bohu, do lesa, do prírody. Tam je pre mňa ten pravý chrám, v ktorom nachádzam pokoj v duši a radosť zo života. A tie si potom prinášam z tohto otvoreného a malebného chrámu domov, do práce – medzi ľudí. Do všedného života, ktorý práve vďaka týmto pokladom, načerpaným v lese a v prírode, vôbec nie je všedný.
Foto Jozef Marko
Jeden z mojich oltárov. Osamelo stojaci starý dub nad našou dedinou
Modlím sa k Bohu pri strome ako pri oltári. Dotýkam sa ho, objímam, pozerám nahor do jeho koruny a mám pritom pocit, že mohutný a košatý strom, plný životnej energie a sily prírody, je mojou spojnicou medzi zemou a nebom, mostom od cválajúcich dní k jedinečnosti chvíle, výťahom z prízemnosti do duchovnej výšky. Keď sa prežehnávam, cítim vďaka stromom a prírode pokoru a vďačnosť. Prostredníctvom stromov akoby som dostával odpoveď z nebies na to, ako mám žiť, ako sa mám zachovať v danej etape svojho života, ako sa mám rozhodnúť, aby som si mohol s čistým svedomím povedať, že som ostal slušným človekom.
Mám svoje obľúbené stromy. Starý dub, solitér na horizonte nad našou dedinou, na hranici dvoch chotárov, ktorý hľadí doširoka - doďaleka ako do budúcnosti v dvoch údoliach - Hornádu a Torysy. Veľký a hrubý orech na konci našej záhrady, rozmáchnutý nad včelínom, ktorý má na kmeni šesť krížikov a v kôre hlboké vrásky, do ktorých rád vkladám svoje prsty a prosby. Borovica na ceste na Kalváriu na kopci nad Lánskou v mojom rodnom meste, okolo ktorej som prekráčal svoje detstvo a dospievanie, aby som sa k nej len celkom nedávno vrátil ako zrelý človek, ktorý nikdy nezabudne, odkiaľ prišiel a vďaka bohatým skúsenostiam vie, kam kráča a prečo.
Stromy, sviežo zelené a zhlboka dýchajúce, hlboko zakorenené a ukotvujúce vzťahom k nim aj nás samotných, predstavujú koncentrovaný život. A preto súhlasím s lesníkmi z Islandu: objímajme ich, pokiaľ môžeme. Ďakujme, že sú. A urobme všetko, aby boli. Zelené, zdravé a silné.
Jozef Marko