Všimli sme si: Michal Kravčík považuje samovývoj lesov za mýtus. Kritici jeho statusu majú svoju mantru
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Michal Kravčík, nositeľ Goldmanovej ceny a autor kníh Voda pre tretie tisícročie: neubližujme vode, aby voda neublížila nám a New Theory of Global Warming, známy aktivista a bloger, aktuálne zverejnil na svojom profile na sociálnej sieti status nazvaný Samovývoj lesov je ekologický a klimatický mýtus. Text vzbudil u čitateľov protichodné reakcie. Napriek tomu, že autor použil racionálne argumenty, vyhranených zástancov teórie, že príroda si najlepšie poradí sama, nepresvedčil. Možno preto, že ich jedinou mantrou je biodiverzita a integrovaná ochrana prírody. V jej praktickom ponímaní však títo odporcovia aktívneho hospodárenia človeka v lese akoby pozabudli na to, že aj človek je súčasťou prírody...
Foto k statusu Michala Kravčíka o samovývoji v lese ako mýte na jeho FB profile
M. Kravčík, odborník na vodný režim a manažovanie vody krajine, vo svojom statuse píše: „Na Slovensku máme množstvo kuriozít. Jednou z nelogický kuriozít je o úžasnej potrebe mŕtvych stromoch v lese. Tak sa poďme pozrieť na to z hľadiska životného cyklu stromu. Povedzme, že takéto stromy, ako vidíme na obrázku sú 50 rokov staré. Tie stromy v rámci svojho životného cyklu na jar pučia listy, rozvíjajú sa a na to spotrebovávajú CO2 z atmosféry a na jeseň tieto lístie zhadzujú. Tomu zodpovedá aj biologický rytmus sínusoidy uhlíka v atmosfére. Pokles vo vegetačnom období a nárast v mimo vegetačnom období.
Cez listy sa vyparuje voda do atmosféry. Denne povedzme 100 litrov z jedného stromu. Za sezónu, teda 180 dní, sa cez prieduchy listov stromu vyparí 18 000 litrov vody. Tým sa premení 12,6 MWh solárneho žiarenia na latentné teplo, ktoré je vyparovanou vodou odnášané do chladnejších vrstiev atmosféry. Preto pod stromom je chladnejšie. Na jednom hektári rastie v priemere 300 takýchto stromov. To znamená, že denne sa cez koruny stromov vyparí 30 000 litrov a za jedinú sezónu (180 dni) je to 5 400 m3. Tým sa odčerpá z troposféry cez latentné teplo 3 780 MWh tepla do vyšších, chladnejších vrstiev atmosféry. Ak je starší les, účinok je štvornásobný.
Preto je v lese chladnejšie. Takto tie stromy pracujú každým rokom. Musia byť živé a mať dostatok vody. Voda z pôdy, energia Slnka z neba a CO2 zo vzduchu vyrába biomasu. Približne tretina biomasy je v kmeni, tretina v koreňoch a tretina v korune stromu, teda v konároch i lístí.
Nuž a na jeseň stromy listy zhodia a nastáva vegetačný pokoj. Vyschnuté liste na zemi prikryje pôdu a novým vegetačným obdobím je postupne vplyvom chemických a biologických procesov toto lístie ekosystémom spotrebované. Jednoducho je to tak každým rokom. Tento životný cyklus stromov i lesa sa postupne zastaví, ak dôjde napríklad k veternej kalamite, alebo príde človek a ten hektár lesa zreže. Vyvrátené, alebo odvezené stromy menia život v ekosystéme. Bez lesa ekosystém vyschne. To isté sa stáva aj s vyvráteným lesom.
Stromy prestanú pučať, nevyparujú vodu a neprebieha fotosyntéza. CO2 ostáva vo vzduchu, je málo vyparenej, ale o to viac odtečenej vody. To utlmuje biologické i chemické procesy v obnaženom lese. Kým človek hospodáril v lese, že vyrezával stromy výberkovo, tak to bolo perpetum mobile. Potom prišiel človek a začal ťažiť drevo priemyselne (holorub) hlava nehlava. Obnažoval celé stráne. Občas vysádzal, ale v preschnutom ekosystéme nasadené stromčeky sa veľmi ťažko uchytili. Potom prišiel iný človek, ktorý si hovorí ochranár a povedal, že netreba vysádzať a nerobiť nič. Jednoducho čakať, že sa to samo obnoví. Nechať les s polámanými stromami na samovývoj.
Na polámaných stromoch nerastie lístie, neukladá sa CO2 do biomasy, nevyparuje sa voda a solárne energia sa nemení na latentné teplo, ale na citeľné teplo a ekosystém sa prehrieva a má vyššiu teplotu a ničí biologický život v pôde. Argument, že mŕtvy kmeň v polámanom lese posilňuje biologické procesy je jednoducho mýtus.
A úplný mýtus! Pretože vo vysušenom a prehriatom prostredí je nižšia vlhkosť a rozkladné procesy nefungujú. Jedinou nádejou je urýchlene takéto lesy vysádzať (samozrejme na ekologických princípoch) a nevyrábať mýty, na skrývanie vlastnej lenivosti uletenými teóriami. Pred tým ako ich začneme vysádzať potrebujeme vytvoriť podmienky aby holina nevyschla. Treba ísť pozrieť do Vodného lesa, ako to funguje a neklamať priatelia!“
Jozef Marko