Lesmedium

zosnuly vlastnici

autor: Mirec
co robit v pripade ak z radov clenov spolocenstva zomrie podielnik a dedicske konanie sa este nezacalo, poslat vobec povzanku? nepotrebujeme umrtny list aby z pravneho hladiska bolo jasne ze osoba zomrela? a co v pripade ked podla LV viem datum narodenia a bydlisko osoby, ale ta osoba uz nezije, a nekonalo sa dedicske konanie, (tetka sa narodila okolo r. 1909) byvala v mojom susedstve, ale adresa uz neexistuje. co v takom pripade?
sekcia: Archívne fórum, 17.2 2015 14:06
autor: neznámy
Na zhromaždenie je výbor povinný pozvať všetkých členov najmenej 30 dní pred termínom jeho zasadnutia. Pokiaľ to zmluva alebo stanovy neupravujú inak, pozvánka by mala byť písomná. Pozvánku je potrebné zaslať všetkým známym členom vedeným v zozname členov.
17.2 2015 14:37
autor: neznámy
Ak konanie nebolo a zomretá je dlho, tak jej podiel spadá pod správu pozemkového fondu, ak ste Urbár, alebo Komososorát. Ak fungijete ako Občianske združenie vlastníkov tak jej podiel patrí pod správu Lesov Slovenskej repubiliky Až do doby pokiaĺ sa niekto nepreukáže právoplatným dedičským konaním a zápisom v listoch vlastníctva a to fondu,alebo Lesom Sr.
17.2 2015 19:59
autor: neznámy
Co znamena dlhodobo? na aku dobu sa prihliada?

v spolocenstve mame vlastnika ktory uz nebyva na adrese ktoru ma uvedenu na LV, nikdy ani nechodil na zhromazdenia, pritom ho poznam aj osobne, viem o nom ze sa odstahoval, no posta sa nam vracia z tejto adresy......mozem takuto osobu povazovat za neznameho vlastnika, pretoze miesto jeho pobytu mi nie je zname.....teda spada pod SPF

mozem sa rovnako potom riadit aj zosnulimi vlastnikmi, poslem im postu, ale tu mi nema kto prevziat, adresat neexistuje, cize miesto jeho pobytu nie je znama....

otec pred 15 rokmi kupil susedny dom, na tej adrese je zapisany vlastnik, (ta babka sa narodila 1909) otec dom kupil od cudzich, stary otec spominal ze tam volakedy byvali, ale sa odstahovali okrem toho ta babka zomrela okolo 1965, schatrany domcek sme davno zburali, mam si do vlastneho dvora posielat postu?

kto rozhodne kedy sa povazuje osoba za neznamu, pretoze na LV je zapisane iba kedy sa narodili, to ze zomreli nikde uvedene nie je, i ked som bol mnohym aj na pohrebe, mam si zhanat umrtne listy?
17.2 2015 21:26
autor: neznámy
V takom prípade, ak vlastník žije a zmenil atresu , nenahlásil zmeny treba dávať jeho podiel do depozitu a v stanovách ošetriť do kedy má na tieto peniaze nárok. A ošetriť to v stnovách čo s takými čo sa nezaujímajú o prehláseni zmeny priezviska, bydliska alebo majiteĺa.
18.2 2015 8:34
autor: neznámy
Osoba ktorá má na LV uvedenú adresu a dátum narodenia sa považuje za známu aj keď nežije. Samozrejme pokiaľ máte vedomosť, že nežije nebudete zrejme zasielať pozvánku. Obdobne ak viete, že adresa trvalého pobytu na LV je už neplatná. Je to na vás. V oboch prípadoch však dané osoby ďalej vediete ako členov spoločenstva. Zomrelého člena spoločenstva vymažete zo zoznamu až na základe preukázania zmeny vlastníctva príslušným dokladom na dedičov resp. štát.
18.2 2015 9:49
autor: neznámy
..Osoba ktorá má na LV uvedenú adresu a dátum narodenia sa považuje za známu aj keď nežije...
????
...
tak toto je pre mna novinka, priznam sa..lebo takehoto spoluvlastnika - a som presvedceny, ze nielen ja - povauju mnohi ako podiel s ktorym v urbari naklada SPF
18.2 2015 12:01
autor: neznámy
SPF by mohol podiel spravovať až vtedy, keď by z pozostalostného konania vyplynulo, že nie je žiadny dedič a nebol ani testament. Až potom by sa SPF mohol domáhať správy. Nie je povinnosťou spoločenstva zisťovať ako sa skončilo pozostalostné konanie a či vôbec bolo. Spravuje podiel dovtedy až mu oprávnení a či oprávnený nepredložia potrebné doklady
18.2 2015 14:49
autor: neznámy
Tak to ma prekvapuje, nakoľko §10 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách jednoznačne upravuje s ktorými podielmi zo spoločnej nehnuteľnosti nakladá fond. Ide o tzv. neznámych vlastníkov podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991. Ten odkazuje na § 16 ods. 1. písm. b) a c) zákona č. 180/1990, ktorý definuje neznámeho vlastníka len ako nezisteného vlastníka alebo vlastníka, ktorého vlastnícke právo nie je evidované podľa predpisov o katastri. Neznámym vlastníkom je tak nezistený vlastník ( ktorý nie je v katastri vedený s údajmi o mene, priezvisku, dátume narodenia ) ako aj zistený vlastník, pri ktorom nie je vedená adresa jeho trvalého pobytu. Žiadne ustanovenie neuvádza, že okrem týchto podielov fond nakladá aj s podielmi známych - mŕtvych vlastníkov.
18.2 2015 15:23
autor: neznámy
Pán Jozef, vedieme a ponechávame v zozname a poiely dávame do depozitu trebás 10 rokov, čo potom s tými peniazmi?
18.2 2015 16:00
autor: neznámy
Podiely môžu byť členmi spoločensttva neprevzaté z rôznych dôvodov. Okrem toho, že člen zomrel napríklad, ak žijúci člen nemá správnu adresu, zdržiava sa na inej adrese, či v zahraničí. Tieto peniaze im aj tak patria a spoločenstvo by sa malo vysporiadať v zmluve alebo stanovách s tým po aký čas bude tieto ich peniaze držať v tzv. depozite a ako s nimi spoločenstvo naloží. S ohľadom na všeobecne uplatňovanú premlčaciu lehotu by to malo byť po dobu minimálne troch rokov. Spoločenstvo však môže ustanoviť aj dlhšiu lehotu. Po tejto lehote tieto podiely sa ako nevyplatené účtovne prevedú do majetku spoločenstva.
18.2 2015 19:18
autor: neznámy
Zhodujem sa s predchádzajúcimi diskutujúcimi. Tento chaos ale zrejme niekomu stále vyhovuje, pretože naša legislatíva presnejšie nedefinuje jednotlivé kategórie ľudí, ktorí sú v katastri zapísaní ako vlastníci - fyzické osoby. Narýchlo prijaté a v súčasnosti už značne prekonané zákony č. 330/1991 Zb. a 180/1995 Z.z. stále používajú neurčitý pojem "neznámy vlastník" a "nezistený vlastník", ktorý si každý vykladá po svojom. Usporiadanie vlastníckych a iných práv podľa týchto zákonov brzdia iné administratívne a právne predpisy, najmä zastaralý Občiansky zákonník, Občiansky súdny poriadok a Správny poriadok, ktoré sú staršie ako 50 rokov a ani ich novely za posledných 25 rokov nič zásadné najmä v dedičskom konaní nezmenili.
Podľa katastrálneho zákona vlastník, ak ide o fyzickú osobu musí mať zapísané meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu. V katastri sú však zapísaní ako vlastníci tisícky ľudí, ktorí už dávno nežijú, pritom majú zapísané všetky takéto údaje. Nie sú to teda neznáme osoby a sú známi aj ich dediči, ale v dedičskom konaní nebol prejednaný celý ich majetok. V žiadnom zákone som však nenašiel, či takéto osoby sa považujú za neznámych vlastníkov alebo nezistených vlastníkov v zmysle zákonov č. 330/1991 Z.z. a 180/1995 Z.z.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastnícke právo je oprávnenie vlastníka v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo možno nadobudnúť okrem iného aj dedením a podľa § 460 sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Nadobudnutie dedičstva potvrdí dedičom súd. To znamená, že až po potvrdení dedičstva súdom môžu dediči v plnom rozsahu nakladať s majetkom, ktorý vlastnia. V medziach zákona však vlastník svoje vlastnícke právo môže realizovať už po smrti poručiteľa.
Podľa § 9 zákona č. 97/2013 Z.z. členmi spoločenstva sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti.
Takáto úprava členstva v zákone č. 97/2013 Z.z. umožňuje, že za člena možno považovať aj dediča zomrelého vlastníka. Podľa môjho názoru môže nadobúdateľ vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti vstúpiť do niektorých práv a povinností člena spoločenstva ešte pred potvrdením dedičstva súdom, ak pristúpi k zmluve o spoločenstve. Môže spolurozhodovať o spoločnom majetku ako člen, hlasovať na zhromaždení ale nemôže sa domáhať napr. vyplatenia podielu na zisku, pretože len potvrdenie dedičstva súdom mu v plnom rozsahu umožní nakladať s dedičstvom.
Podrobnejšiu úpravu práv člena si spoločenstvo môže riešiť v Stanovách. V našom spoločenstve vedieme preto v depozite podiely všetkých pôvodných členov a nepovažujeme za etické voči dedičom, ktorí si zatiaľ neprejednali dedičstvo uvažovať s ich premlčaním a následným prevodom do majetku spoločenstva, aj keď zákon nám to umožňuje. Slovenský pozemkový fond alebo Lesy SR uvažujú inak, vieme všetci prečo.
18.2 2015 22:50
autor: neznámy
Samozrejme vlastníctvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a tým sa vlastník stáva aj členom spoločenstva. Nadobúdateľ vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti tým vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva. Jednou z povinností nového člena je pristúpiť k zmluve o spoločenstve. Vecným dôsledkom pristúpenia k zmluve je zápis člena do zoznamu členov. Na zápis člena do zoznamu a teda aj práva pristúpiť k zmluve je potrebné preukázať nadobudnutie vlastníctva príslušnou listinou. Osobu, ktorá spoločenstvu nepreukázala vlastnícke právo, tak spoločenstvo nemôže považovať za člena spoločenstva. Jej právo je tak neuplatniteľné.
Držať nevyplatené podiely v depozite neurčitú dobu je môže. Niektoré podiely však nemusia byť vyplatené nikdy. Napríklad o ne dedičia nemajú záujem z dôvodu dedičských výdavkov, alebo prepadnú ako tzv. odúmrť v prospech štátu. Malo by byť v záujme spoločenstva aby nabádalo k vysporiadaniu podielov zomrelých vlastníkov.
19.2 2015 8:35
autor: neznámy
co v pripade ked clen spolocenstva zomrie den pred konanim valneho zhromazdenia, zosnuly ma dvoch synov, ktory podla vas mozu prist na zhromazdenie a zucastnit sa ho, spolurozhodovat.

vy vychadzate iba z teoretickeho hladiska, ako viete ze im sud dedictvo potvrdi? ako viete v akom pomere im to dedictvo potvrdi? vsak dedit sa moze v roznych variaciach a kym nie je pravoplatne rozhodnute sudom kto sa stava dedicom ako chcete aby rozhodoval iba domnely dedic v otazkach tykajuce sa spolocenstva.

porucitel mohol zanechat zavet a dedit bude niekto uplne iny ako deti, moze sa stat ze podiely v spolocenstve ponecha manzelovi/ke vylucne. alebo dedit bude iba jedno dieta, alebo v zavete zanecha podiely inej osobe.

v nasej rodine dedil pozemky v urbari iba otec, bratia sa dedictva vzdali, v takom pripade nemohli ani hlasovat na zhromazdeni, aj ked boli dedicmi......

ci ako to je?
19.2 2015 13:07
autor: neznámy
Ani jeden.
19.2 2015 14:37
autor: neznámy
Urbárnik Adam zomrel 1929, je vedený v urbárskom spoločenstve 4/4000 výmera podielu 1950 m2, mal tri deti aj tie sú po smrti 1987, 1996 a 1999,
tie majú 15 žijúcich potomkov 8 vnukov a 7 pravnukov Adama , ako možno
zdediť urbár?
18.4 2015 19:12